(Jan. 20. 2002, 20:45) - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona SAMUEL RESHEWSKY

 
Samuel Reshewsky (26.11.1911 Poľsko - 4.4.1992), šachový veľmajster od roku 1950. Od roku 1935
do 60 rokov patril medzi popredných svetových hráčov. V detstve bol označovaný za zázračné dieťa a
ako 8 ročný hrával simultánky. V roku 1920 sa celá rodina presťahovala do USA, kde sa stal Reshew-
sky ako dieťa veľmi populárny. V turnaji amerických majstrov v roku 1922 delil o tretie miesto keď
porazil Janowskeho. Kariéra zázračného dieťaťa skončila , keď ho rodičia v roku 1924 poslali do
školy. V roku 1933 skončil univerzitu v Chicagu. Po ukončení štúdia sa začal venovať naplno šachom.
V roku 1934 vyhral turnaj amerických majstrov v Syrakusach. V roku 1935 odišiel do Európy, kde v
roku 1935 vyhral turnaj v Margate pred Capabalankom. Zvíťazil v turnaji Kempen 1937, Hastings
1937/38, zvíťazil v majstrovstve USA 1938. V čase 2.svetovej vojny i bezprostredne po nej hral len v
USA. V roku 1946 sa opäť stal majstrom USA. V roku 1948 sa ako jeden zo šiestich kandidátov
zúčastnil turnaja o majstra sveta po smrti A.Aljechina, kde skončil tretí. Potom sa už nikdy nedostal
k priamemu zápasu o titul, ale jeho účasť v kandidánstkych turnajoch bola pravidelná. V turnaji
kandidátov v roku 1953 skončil druhý za Smyslovom, v roku 1964 skončil ôsmy, v roku 1967 sa
delil o 6 miesto s Hortom a Štejnom. V štvrťfinále potom prehral s Korčným. V medzipásmovom
turnaji v roku 1970 skončil 17 a v roku 1973 skončil 11. Zvíťazil v množstve turnajov po celom svete
a tiež zohral celú radu zápasov väčšinou víťazných napr. v roku 1961 s R.Fischerom 2:2 (7=). V roku
1963 usporiadal ojedinelú produkciu v Los Angeles, bleskovú simultánku naslepo s výsledkom 9:0.
Reprezentoval USA na šachových olympiádach v roku 1937, 1950, 1952, 1958, 1960, 1964, 1970 a
1974. V zápase storočia ZSSR - Zbytok sveta v roku 1970 hral na 6.šachovnici so Smyslovom 1:1 (2=).
Ako hráč vynikal strategicky jemnou hrou, ktorá bola občas narušovaná silnými časovými tiesňami,
v ktorých sa skvelo sústredil a dokonca ich využíval k svojmu prospechu. Bol známy i ako publicista
a jeho najzmámejšia kniha Reshewsky on Chess vyšla v roku 1948. Zomrel v roku 1992 ako 81 ročný.
Samuel Reshewsky    

(Jan. 4. 2002, 21:00) - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona LEV POLUGAJEVSKIJ

 
Lev Polugajevskij (20.11.1934 ZSSR - 30.8.1995), šachový veľmajster od roku 1962. Prvý úspech
zaznamenal v roku 1953, keď na majstrovstvách ruskej federácie obsadil druhé miesto. Od roku
1956 je už stabilným účastníkom finále majstrovstva ZSSR. Tu zvíťazil v roku 1965, 1967, 1968/69
a v roku 1969 sa delil o prvé miesto s Petrosijanom. Ešte v roku 1973 bol druhý a v rokoch 1974,
1976 a 1977 tretí. V zápasoch kandidátov MS hral v rokoch 1974, 1977 a 1980. V prvom vystúpení
v roku 1974 prehral s Karpovom 0:3(=5). V roku 1977 porazil Meckinga a prehral s Korčným. V
roku 1980 porazil v štvťfinále Tala a opäť prehral s Korčným 2:3(=9). V rokoch 1982, 1985 a 1987
sa už do finálových bojov nedostal. Farby ZSSR reprezentoval na šachových olympiádach v rokoch
1966, 1968, 1970, 1978, 1980 a 1982. Jeho percentálna úspešnosť v týchto turnajoch bola na hra-
nici 78%. Tiež hral na ME v rokoch 1970, 1979, 1980 a 1983. Jeho úspešnosť na turnajoch bola
vysoká, zvíťazil v roku 1959 v Mariánskych Lázňach, Mar del Plata 1962 a 1971, Soči 1963, Sara-
jevo 1964, Moskva 1967, Wijk aan Zee 1979, Biel 1986 a mnoho iných. V zápase storočia ZSSR-
Zbytok sveta v roku 1970 prehral s Hortom 0:1(=3). Obohatil teóriu zahájenia o jeden z najnapína-
vejších variantov sicílskej hry 1.e4 c5 2.Jf3 d6 3.d4 cxd4 4.Jxd4 Jf6 5.Jc3 a6 6.Sg5 e6 7.f4 b5 ,
ktorý nesie jeho meno. Variante venoval knihu Roždenije varianta, ktorú vydal v roku 1977.
Sicílskej obrane tiež venoval niekoľko teoretických publikácií. Zomrel v roku 1995 ako 61 ročný.
Lev Polugajevskij    

(Dec. 5. 2001, 20:50) - Predstavujeme najlepších svetových hráčov minulosti HARRY NELSON PILLSBURY

 
Harry Nelson Pillsbury (5.12.1872 - 17.4.1906) USA, šachový veľmajster, jeden z predných
svetových hráčov na prelome storočia, majster USA v rokoch 1897-1906. Šachy sa naučil hrať
ako šesnásťročný a v roku 1892 zvíťazil v novoročnom turnaji "Manhattan Chess Club". V
roku 1893 vyhral turnaj V New Yorku a stal sa profesionálom. V roku 1895 odišiel do Európy
a ako neznámy šachista vyhral veľký medzinárodný turnaj v Hastingse, kde hrali okrem iných
E.Lasker, W.Steinitz, S.Tarrasch, M.Čigorin. Na turnaji štyroch majstrov roku 1895/96
skončil ako tretí. V ďaľších medzinárodných turnajoch sa delil o prvé miesto vo Viedni 1898,
V Paríži 1900 bol druhý, Monte Carlu 1902 druhý, vo Viedni 1904 štvrtý. Mal neobyčajnú
pamäť, kde rôznymi ukážkami spestroval početné simultánne produkcie. V roku 1902 hral
simultánku na slepo v Moskve na 22 šachovniciach, keď iba jednu partiu prehral. Posledný
turnaj hral v roku 1904 v Cambridge-Springs, kde skončil až ôsmy vzhľdom na zlý zdravotný
stav. Zomiera v roku 1906 vo veku 34 rokov. Ako šachista hral pozične, skvelo útočil a bol
majstrovský taktik. Šachovú teóriu obohatil niektorými systémami v dámskom gambite.
Harry Pillsbury    

(Nov. 12. 2001, 20:55) - Predstavujeme najlepších svetových hráčov minulosti KAREL OPOČENSKÝ

 
Karel Opočenský (7.2.1892 - 16.11.1975), medzinárodný majster od roku 1951, medzinárodný
rozhodca od roku 1951, šachový publicista. Majster Československa 1927, 1929 a 1938 ešte v
roku 1956 sa delil o tretie miesto. Majster Čiech a Moravy 1944. Hral na šachovej olympiáde 1931,
1933, 1935 a 1939. V roku 1933 prispel ziskom 12,5 bodu zo 14 partií k druhému miestu družstva
Československa. Hral v rade medzištátnych zápasov a aj v zápase Praha-Moskva 1946. Zúčastnil sa
mnohých medzinárodných turnajov, Paríž 1925-3 miesto, Bad Nauheim 1935-4.miesto, Lodž 1936-
4 miesto, Viedeň 1936-2 miesto, Praha 1938-1 miesto, Londýn 1946-4 miesto, Arbon 1949-5 miesto
a mnohé ďaľšie turnaje. Bol vynikajúcim hráčom bleskového šachu napr. na turnaji v Prahe 1943
obsadil druhé miesto za Aljechinom. Ešte v roku 1959 hral na 1. šachovnici v bleskovom prebore
Prahy a dosiahol najlepšieho individuálneho výsledku. Bol rozhodcom zápasov o titul majstra sveta
1951 a 1954, v turnaji kandidátov MS 1953 a na šachovej olympiáde 1952. Ako spravodajca ČTK
bol prítomný medzinárodnému turnaju v Moskve 1936. Vydával aktuálny týždeník Šachy ČTK, bol
člen redakčnej rady Československéhon šachu, zástupca hlavného redaktora Revue FIDE. Napísal
niekoľko šachových kníh napr. Nad šachovnicemi celého sveta (1960), Tam všichni hrají šachy
(1962), Methodika šachu (1923) a ďaľšie.
Karel Opočenský    

Aug. 26. 2001 - Predstavujeme najlepších svetových hráčov minulosti HENRY EDWARD BIRD

 
Henry Edward Bird (14.7.1830 - 16.4.1908) Anglicko, šachový majster a teoretik, hráč romanti-
ckého štýlu a jeden z najlepších anglických šachistov druhej polovice 19. storočia. K šachu sa
dostal v známej londýnskej šachovej kaviarni Raymonda. Debutoval na medzinárodnom turnaji
v Londýne v roku 1851, v tom istom roku prehral zápas s Horowitzom. Po zápasoch s Andersso-
nom , Kieseritzskym, Falkbeerom, Burnom a Meckenziem sa v roku 1876 dostal k zapasu s
Steinitzom a len tesne prehral (+5-7=5). V New Yorku v roku 1876 dostal cenu za krásu šacho-
vej partie, udelenú prvykrát v histórií. V roku 1888 hral s Blackburnom (+1-4) a v roku 1890
a 1892 s Emanuelom Laskerom, keď obidva zápasy prehral. V medzinárodných turnajoch sa v
roku 1885 v Hereforde delil o 2. a 3. miesto, v Menchestri v roku 1890 skončil tretí a v turnajoch
v Londýne v roku 1879, 1889 skončil prvý. Napísal niekoľko knižiek, ktoré vychádzali v londýn-
skom vydavateľstve. Boli to Chess masterpiecs (1875, The Chess Openings (1877), Modern
Chess (1885), Chess History (1893), Chess (1898) a tiež vydal komentovanú zbierku partií zo
zápasu Steinitz - Lasker v roku 1894. Vklad Birda do toeórie otvorenia bol natoľko výrazný, že
je po ňom pomenovaná Birdova hra (1.f4) a Birdova varianta španielskej hry. (1.e4 e5 2.Jf3 Jc6
3.Sb5 Jd4).

Jul. 23. 2001 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona AARON NIMCOVIČ

 
Nimcovič Aaron (7.11.1886 Lotyšsko - 16.3.1935 Dánsko), šachový veľmajster, jeden z najlep-
ších svetových hráčov po 1.svetovej vojne. Najväčšieho úspechu dosiahol na turnaji v Karlových
Varoch 1929, kde vyhral o 1,5b pred Capablankom a Spielmannom. Toto víťazstvo mu podľa
vtedajších zvyklostí dávalo právo vyzvať vtedajšieho majstra sveta Aljechina k zápasu o titul.
Vyzývateľ bol však povinný opatriť cenový fond zápasu, to Nimcovič nedokázal a zápas sa neus-
kutočnil. Narodil sa v Rige v rodine židovského obchodníka, šach sa naučil hrať ako 8 ročný.
Šach hrával aj počas svojích štúdií v Heidelbergu a Berlíne kde študoval matematiku. Prvé
medzinárodné turnaje absolvoval v rokoch 1904. Už v roku 1906 zvíťazil v turnaji v Monaku
kde získal 8,5b z 10 a titul majstra. Tento turnaj bol prelomovým v jeho kariére a stal sa hrá-
čom s ktorým bolo nutné na turnajoch počítať. V roku 1914 sa delili s Aljechinom o prvé miesto
na turnaji v Petrohrade. Jeho hra bola svojrázna, oroginálne boli aj jeho teoretické závery,
ktorými sa staval proti taraschovskému vedeniu partie. Svoje názory zhrnul v skvelom diele
Môj systém a Môj systém v praxi, kde toto dielo má i po 75 rokoch čo povedať súčasným šachis-
tom. Obohatil teóriu zahájenia vo francúzskej obrane, v indických hrách, v Caro-Kanovej hre.
Po prvej svetovej vojne ešte vyhral množstvo turnajov a to v Kodani 1923, Drážďanoch 1926,
Hannovere 1926, Londýne 1927, Berlíne 1928, Kodani 1933. Vniesol značný vklad do rozvoja
teórie hry a teórie zahájenia. Okrem toho že bol vynikájúcim šachistom zaujímal sa o hudbu a
maliarstvo a literatúru. Jeho najlepšiu tvorbu zachytáva kniha B.Nielsena Aaron Nimcovič -
100 partií, ktorá vyšla v roku 1945.
Aaron Nimcovič    

Jun. 27. 2001 - Predstavujeme najlepších svetových hráčov minulosti OLDŘICH DURAS

 
Oldřich Duras (30.10.1882 - 5.1.1957), prvý český medzinárodný veľmajster od roku 1950.
Popredný svetový šachista z doby pred prvou svetovou vojnou, tiež skladateľ šachových úloh.
Svoju medzinárodnú karieru začal v roku 1903 na turnaji v Holandsku kde obsadil druhé
miesto. V roku 1906 v Norimbergu obsadil druhé miesto za Marshalom, kde porazil Čigorina
i Tarrasha. V nasledujúcich rokoch skončil do tretieho miesta na mnoných turnajoch ako
napríklad v Wiedni 1907, Praha 1908, Petersburg 1909 za Aljechinom a Rubinsteinom,
v Hamburgu 1910, v Opatiji 1912. V domácich turnajoch patril medzi prvých hráčov o čom
svedčí aj víťazstvá v 1 (1905) 3 (1907) a 4 (1909) majstrovstve Českého šachového zväzu.
V rokoch 1910-1911 hral turnaje v Holandsku, kde zohral aj niekoľko zápasov. V roku 1913
sa cez turnaj vo Varšave dostal na šachovú cestu po Rusku, kde zohral niekoľko zápasov a
simultániek. Ďaľšia jeho trasa viedla v roku 1913 do USA , kde v klubovom turnaji v New Yorku
obsadil druhé miesto za Capablankom. Po návrate do Európy v priebehu turnaja v Mannheime
začala prvá svetová vojna a on sa vrátil do Prahy. Po skončení vojny sa už k praktickej hre
nevrátil a venoval sa pokojnému rodinnému životu a šachovým úloham. Publikoval cez 50 štúdií
a úloh skoro výlučne trojťažiek v duchu "českej školy". Posmrtne získal v albumoch FIDE 17,5
bodu. Venoval sa tiež publikačnej činnosti keď v rokoch 1922 - 31 riadil šachovú rubriku v
Českom Slove a splupracoval s Československým šachom. Oldřich Duras vynikal bojovnosťou
a vytrvalosťou, mával originálne nápady v zahájeniach, znamenite hral v komplikovaných pozí-
ciach, nazabýval sa však často teóriou a často improvizoval. Ako jeden z prvých hráčov vôbec
uplatňoval psychologický prístup k súperovi. V mnohých partiách predvádzal pekné kombinácie
a získal mnoho cien za krásu partie. Jeho život a šachové dielo sú zachytené v dvoch monogra-
fiách: F.Prokop - Duras vítezí. Šachové dílo českého velmistra Oldřicha Durasa s jeho slavnými
turnajovými partiemi a šachovými problémy (1944) a E.Richter - Oldřich Duras. Velký mistr
šachové kombinace. Životní dílo (1954)
Oldřich Duras    

Jun. 8. 2001 - Predstavujeme najlepších svetových hráčov minulosti RICHARD RÉTI

 
Richard Réti (28.5.1889-6.6.1929), šachový veľmajster, skladateľ a šachový teoretik po prvej
svetovej vojne patril medzi najlepších hráčov sveta. Majster Československa v roku 1925. Hral za
ČSR na šachovej olympiáde v roku 1927 keď získal na 1.šachovnici 11,5/13 partií. Bol žiakom
viedenskej šachovej školy, ale veľmi skoro zmenil štýl hry pod vplyvom tzv. hypermodernej školy
Svoju medzinárodnú šachovú kariéru začal víťazstvom vo Viedni v roku 1909 pred Tartakowerom.
Zviťazil v medzinárodných turnajoch v roku 1918 v Košiciach, 1918 v Budapešti, 1919 v Rotter-
dame, v roku 1920 v Goteborgu pred Rubinsteinom a Bogoljubovom, v roku 1928 vo Viedni, Stok-
holme. V ďaľších turnajoch sa delil o prvé miesta. Na elitnom turnaji v New Yorku v roku 1924
skončil piaty, kde súperov zaskočil Rétiho zahájením a ako jediný porazil v turnajovej partii
víťaza Capablanku. Tu získal aj cenu za najkrasiu partiu. Bol majstrom hry naslepo, ked v roku
1919 hral v Holandsku simultánku naslepo na 24 šachovniciach, z ktorých len tri prehral. Réti
zohral za svoj život 74 turnajov a 16 zápasov. Z celkových 967 partií, 455 vyhral a 259 remizoval.
Bol vynikajúci teoretik, jeden z hlavných predstaviteľov hypermodernej školy. Rozpracoval teóriu
ťahu 1.Jf3, kde toto zahájenie nesie jeho meno. Obohatil v tej dobe prevratnými myšlienkami aj
strednú hru a koncovky. Jeho talent si vysoko cenil Aljechin, ktorý hovoril, ze Reti bol snáď
jediný šachista, ktorý ho oslovil svojimi myslienkami v hre. Jeho život bol bohatý aj na publikačnú
činnosť, keď spolu s Breyerom vydával v Bratislave časopis Szellemi Sport. Prispieval a viedol
celý rad šachových rubrík. Vydal niekoľko kníh, kde najväčší ohlas mala kniha Meister des
Schachbretts, ktorá vyšla po jeho smrti v roku 1930. Preslávil sa aj ako skladateľ šachových
štúdií, keď zložil okolo 60 úloh. V súťažiach získal jednu prvú a tri ďaľšie ceny a niekoľko
vyznamananí. Jeho výsledky v praktickej hre nezodpovedali jeho talentu a snáď aj preto sa nikdy
nedostal k priamemu zápasu o titul svetového šampióna aj , keď patril medzi najlepších svetových
hráčov svojej doby. Zomrel v nemocnici, v Prahe, v roku 1929 v najväčšom rozkvete tvorivých síl
na šarlach. K jeho šachovej práci sa hlási niekoľko krajín nakoľko sa narodil v Pezinku pri
Bratislave, vyrastal a šach začal hrať vo Viedni. Po prvej svetovej vojne sa usídlil v Prahe v Česko-
slovensku, pretože sám sa považoval za čecha a aj predtým sa neustále vracal do "svojej" Prahy.
 
Richard Réti    

Maj. 18. 2001 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona SALOMON FLOHR

 
Salomon Flohr (21.11.1908 Polsko - 18.7.1983 ZSSR), do roku 1938 československý šachista.
Po obsadení Československa Nemeckom emigroval do ZSSR. Majster ÚJČS 1933, medzinárod-
ný veľmajster od roku 1950. V roku 1937 bol menovaný kongresom FIDE kandidátom zápasu
o titul majstra sveta. Zápas s Aljechinom sa mal hrať v roku 1939 avšak politická situácia to
znemožnila. Ešte po vojne v medzipásmovom turnaji MS v Saltsjobadenu 1948, kde bol 6.-9. sa
prebojoval do turnaja kandidátov MS 1950, v ňom sa však delil až o tretie miesto. Majster ČSR
1933-37. Na majstrovstvách ZSSR bol štvrtý v roku 1944 a 1949. Za ČSR hral na šachovej
olympiáde v rokoch 1933-37 vždy na prvej šachovnici. Z 82 partií prehral len 8. Počiatok jeho
medzinárodnej šachovej dráhy bol spojený zo stretnutím s A.Nimcovičom pri medzinárodnom
turnaji v Karlových Varoch 1929. Flohr, ktorý pôsobil na turnaji ako šachový spravodaj hrál vo
foyeru bleskové partie s účastníkmi turnaja a hrával len domáce turnaje. Nimcovič si povšimol
jeho výborného postrehu a citu pre potreby pozície a doporučil jeho účasť v turnaji v Rogaššské
Slatine v roku 1929. Tam Flohr obsadil 2.miesto za Rubinsteinom, ale pred Maróczym a Pircom.
Od tej doby bol pravidelným účastníkom medzinárodných turnajov, vyhral v Antverpách v roku
1930, v Hastingse 1931/32, 1932/33 a 1933/34 pred Aljechinom. O druhé miesto sa delili v
Londýne 1932 v Hastingse 1935/36. Všetky tieto jeho skvelé výsledky viedli k jeho nominácii
na neuskutočnený zápas o majstra sveta v roku 1939. Flohr mal znamenitú techniku hry, dobrý
postreh a cit pre bezpečnosť. Bol skvelým hráčom simultániek, o neoficiálne prvenstvo v tomto
šachovom odvetví súperil v 30.rokoch s Capablankom. 5.2.1935 hral spoločne s ním simultánku
v Národnom dome v Prahe na Vinohradoch. Za život zohral na 30.000 simultánnych partií a ešte
aj vo vysokom veku konal každoročné prednáškové turné po Československu. Bol duchaplným
a vtipným komentátorom a šachovým publicistom. Bol spolupracovníkom najrôznejších šacho-
vých časopisov sveta a v 60.rokoch vydal niekoľko šachových kníh.
Salo Flohr    

Maj. 11. 2001 - Café de la Régence PARÍŽ (Francúzsko)

 
Café de la Régence - slávna parížska šachová kaviareň neďaleko Palais Royal.
Centrum šachového sveta v rokoch 1750 až 1830. V kaviarni hrávalo šachy veľa
vynikajúcich šachistov K.Légal, L.Labourdonnaise, D.Harrwitz, Philidor, Morphy
ale i veľa slávnych osobností ako M.Robespierre, Napoleon Bonaparte, cár Pavol I,
Voltaire, I.S.Turgenev. V kaviarni býval zamestnaný profesionálny šachista s
povinnosťou hrať s každým, kto si to prial. Tu hral 27.9.1858 Paul Morphy slávnu
simultánku naslepo proti popredným parížskym šachistom s výsledkom 6:0 a zápas
s Harrwitzom 5:2. Tu sa hral aj zápas Staunton - Saint-Amant v roku 1843. Od
názvu kaviarne vzišiel aj názov jedného z najstarších šachových časopisov vydáva-
ných vo Francúzsku "La Regence". Po druhej svetovej vojne sa kaviareň z komerč-
ných dôvodov vzdala tradičného šachového rázu. Kaviareň je opradená legendami,
napr. o dievčine, ktorá tu prezlečená za muža hrala šach s Robespierrom o hlavu
svojho milenca. Frazers magazín napísal v roku 1840, že množstvo návštevníkov
je tak veľké, že hostia si nechávajú na hlave klobúky, aby ušetrili miesto. Obšírnu
monografiu o kaviarni vydal v roku 1922 nemecký historik L.Bachmann.

Maj. 2. 2001 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona FRANCOIS PHILIDOR

 
Philidor vlastným menom Francois Andre Danican (7.6.1726 Francúzsko - 31.8.1795 Anglicko).
Najznámejší šachista 18.storočia a známy hudobný skladateľ. Pochádzal z hudobnej rodiny, šach
sa naučil hrať ako 14 ročný u slávneho francúzskeho hráča Legala. Hrával v šachovej kaviarni
Café de la Regence, kde postupne porážal všetkých hráčov. Keď v roku 1745 zohral súčasne dve
partie na slepo, bol oslavovaný a encyklopedista Diderot zaradil túto udalosť do svojích spisov. V
rokoch 1745 až 1754 striedavo žil v Anglicku, Holandsku a Prusku. V roku 1747 porazil v Lon-
dýne najlepšieho anglického šachistu P.Stammu 8:1 aj napriek tomu že všetky partie hral s čier-
nymi. Phlidor premýšlal o vzťahoch šachových figúr a dospel k názorom, ktoré odporovali vtedaj-
šiemu učeniu a zhrnul ich v knihe L´analyse du Jeu des Eches, ktorú napisal v roku 1749 v
Holandsku. V roku 1751 navštívil Prusko ako hosť pruského krála Frederyka II. V roku 1754
po návrate do Francúzska sa usídlil v Paríži. Nasledujúcich 20 rokov sa však venoval prevážne
muzike, keď skomponoval 23 opier a získal veľké uznanie parížskeho publika. V roku 1755
porazil Legala, presný výsledok však nie je známy. Od roku 1775 často chodil do Londýna do
šachového klubu Parsloe, kde aj vydal druhé vydanie svojej knihy. Za jeho pobytu v Anglicku v
roku 1792 vypukla francúzsko-anglická vojna a vtedajšia vláda Francúzska mu zakázala návrat
späť. Na veľké úsilie rodiny mu vláda povolila návrat v roku 1795. Avšak niekoľko dní po obdrža-
ní tejto správy v Londýne zomiera a je pochovaný v kostole St.James-Picadilly.
Jeho šachová kniha bola preložená do mnohých jazykov a stala sa šachovou bibliou. Knižka sa
stala základom nových zásad stratégie a taktiky v šachovej hre. Ako prvý prišiel s myšlienkou,
že pešiaky sú dušou hry. Ako prvý rozobral a doporučoval zahájenie charakterizované ťahmi
1.e4 e5 2.Jf3 d6, ktoré nesie jeho meno.
 
Francois Philidor      

Apr. 23. 2001 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona HOWARD STAUNTON

 
Howard Staunton (1810 - 22.6.1874), Anglicko, šachový veľmajster v rokoch 1843 až 1851 je pok-
ladaný za najlepšieho hráča sveta. Zo začiatku svoj záujem venoval divadlu a literatúre. Šach sa
naučil hrať pomerne neskoro až keď mal 19 rokov začal chodiť do slávneho londýnskeho klubu
St.George. Učil sa veľmi rýchlo a už po roku ľahko porážal svojho učiteľa Poperta. Jeho šachovú
silu museli uznať všetci anglický šachisti. V roku 1943 v slávnej parížskej kaviarni Café de la
Regénce porazil v zápase P.Saint Amanta 11:6 (=4) a umocnil jeho pozíciu na starom kontinente.
Dve víťazstva v roku 1846 s D.Harrwitzem 12:9 (=1) a B.Horowitzom 14:7 (=3) len potvrdili jeho
primát. Bol tiež známym šachovým publicistom a vydavateľom. V roku 1841 založil a vydával do
roku 1853 prvý šachový časopis v Anglicku "The Chess Players Chronicle". V rokoch 1845 až
1874 redigoval šachovú časť v denníku "Illustrated London News". V roku 1847 začal vydávať
časopis The chess players handbook, ktorý bol veľmi populárny a dočkal sa osemnástich vydaní.
V tomto období sa zaoberal myšlienkou založiť medzinárodnú šachovú federáciu. Z jeho iniciatívy
a pod jeho vedením sa hral v roku 1851 prvý medzinárodný šachový turnaj, kde nastupoval ako
favorit. Avšak starosti s organizáciou turnaja a choroba mu nedovolili zvíťaziť, skončil až na
štvrtom mieste. Choroba, zlepšujúci sa súperi a prehra v zápase s T.Lasou 4:5 (=3) v roku 1853,
ho donútili opustiť medzinárodnú šachovú scénu. V roku 1858 ho Paul Morphy vyzýval k zápasu
márne. Howard Staunton hrál prísne pozične, výborne manévroval, bol chladnokrvný v obrane. Ne-
páčilo sa mu riziko a stránil sa agresívnych útokov. Exceloval v zatvorených pozíciách a v koncov-
kách dokázal dlhotrvajúcimi manévrami víťaziť. Bol predchodcom šachového účenia W.Steinitza.
Zaslúžil sa o zavedenie časovej kontroly, keď predtým sa hralo bez časového obmedzenia. Šachové
hodiny podobné dnešným boli prvýkrát použité v Londýne v roku 1883, keď z hodinami sa experi-
mentovalo od roku 1852 práve na popud Stauntona. Ako osobnosť bol veľmi kontroverzný a pre
svoju povahu a neobjektívnosť voči svojím súperom nebol príliš obľubený. Bol veľkým individuali-
stom. Po Stauntonovi bol z reklamných dôvodov pomenovaný typ šachových figúrok, ktoré v roku
1830 vyrobil Nathaniel Cook. V západných krajinách sa so "stauntonkami" hrá dodnes.
 
Howard Staunton      

Apr. 13. 2001 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona PAUL MORPHY

 
Paul Morphy (22.6.1837 - 10.7.1884) bol najlepším šachistom na svete v polovici 19.storočia. Naro-
dil sa 22.6.1837 v New Orlens, Louisiana. Mal dve sestry a brata. V ôsmich rokoch patril medzi
najlepších hráčov v New Orleanse a v trinástich medzi najlepších hráčov USA. V roku 1857 zvíťazil
v medzinárodnom turnaji v New Yorku, keď vo finálovom zápase porazil L.Paulsena 5:1(2 remízy).
Po tomto turnaji chcel hrať zápas s H.Stauntonom, ktorý bol považovaný za najlepšieho svetového
hráča. Ten sa však zápasu s ním vyhýbal. V roku 1858 odošiel do Anglicka, kde márne vyjednával
zápas zo Stauntonom. Postupne v Anglicku porazil Barnesa, Birda, Bodena. Keď nedonútil k zápasu
Stauntona odišiel do Paríža, tu sa stretol v decembri 1858 s víťazom medzinárodnárodného turnaja
v Londýne 1851 A.Anderssonom. V zápase išlo vlastne o neoficiálny titul majstra sveta, keď Morphy
zvíťazil 7:2 (=2). Keď sa v máji 1859 vrátil do USA bol nadšene oslavovaný. Pre verejnosť bol prvý
Američan, ktorý vo svojom obore dokázal predbehnúť európanov. Za občianskej vojny v USA odišiel
na Kubu a neskôr do Francúzska, kde sa začala prejavovať jeho duševná choroba. Po návrate do USA
sa k šachu už nevrátil, jeho závratná kariéra trvala len dva roky. Trpel záchvatmi melanchólie,
neskôt paranojou, a vo veku 47 rokov, v roku 1884 zomrel na mozgovú mŕtvicu. Jeho pojatie šachu
bolo na vtedajšiu dobu revolučné. Poznal, že v šachovej partii je mobilizácia síl v zahájení najdôleži-
tejšou podmienkou úspechu, nebál sa obetí, vedel o význame centra a voľných stĺpcoch a diagonálach.
Dokázal skvelo útočiť, pritom útok na krála nebol základným princípom jeho štýlu. Hral premyslene
pozične,zpravidla nátlakovo,mal vynikajúcu techniku hry a prekonával svojich súperov v koncovkách.
Obohatil teóriu šachu vo všetkých fázach šachovej partie, je zakladateľom stratégie otvorených
pozícii. Paul Morphy odohral za svoju krátku šachovú kariéru 227 partií, keď zvíťazil v 83% partií.
 
Paul Morphy      

Mar. 26. 2001 - Predstavujeme Maja Chiburdanidze (ZSSR,GEO) - piata majsterska sveta 1978-1988

 
Narodila sa 17.1.1961, medzinárodná majsterka od roku 1974 najmladšia v histórií, medzinárodná
veľmajsterka od roku 1977, majsterka sveta od roku 1978 do roku 1988. Šach sa naučila hrať ako
päťročná, prvým súperom a trénerom bol jej brat. Prvé turnajové skúsenosti má od 9.rokov. V
medzipásmovom turnaji MS v roku 1976 sa delila o druhé miesto a postúpila do turnaja kandidátok,
kde porazila N.Alexandrijovú, Achmylovsku a A.Kušnírovú, v zápase o titul majsterky sveta potom
porazila N.Gaprinashvilli 4:2 pri 9 remízach v roku 1978. Titul obhájila v roku 1981 v Moskve
nerozhodným výsledkom 4:4 s Alexandrijovou. V roku 1984 zvíťazila vo Volgograde nad Levitinovou
5:2 (7 remíz) a v roku 1986 nad Acmylovskou 4:1 (9 remíz), posledný krát hrala o titul v roku 1991
keď prehrala v Manille zo súčasnou majsterkou sveta Xie Jun z Číny. Na majstrovstvách ZSSR
hrala od roku 1973, keď v roku 1976 a 1977 zvíťazila. Hrala na prvej šachovnici na šachových
olympiádach v rokoch 1978-86. Aj v súčasnej dobe patrí medzi najsilnejšie hráčky sveta aj keď na
medzinárodnom fóre ju vidieť len zriedkavo, naposledy na poslednej šachovej olympiáde. V roku 1984
vydala knihu Hrám proti mužom.
Maja Chiburdanidze                                        

Mar. 5. 2001 - Predstavujeme osobnosti spojené so svetom šachu. Arpad Elo (USA)

 
Arpad Elo (25.8.1903 - 1992), štatistik, tvorca šachového rating systému ktorý sa stal štandartom pre
celý šachový svet. Prezident šachovej federácie USA. Jeho rating začala používať najprv americká
šachová federácia v roku 1959 a v roku 1970 ho prijala za svoj aj FIDE ku kategorizácii turnajov a k
udelovaniu titulov. Jeho meno sa stalo symbolom pre listinu osobných koeficientov (Elo-listiny).
Elo rating vychádza z teórie pravdepodobnosti. Myšlienka hodnotenia šachistov sa objavila už začiat-
kom 20.storočia, ale po pokuse tzv. Ingo-systému sa ujal až elo rating v roku 1959. Systém je založe-
ný na výpočte očakávaného počtu bodov, ktorých by mal hráč dosiahnúť z ohľadom na vlastný koefi-
cient a na koeficient jeho súperov.
Arpad Elo                                        

Feb. 26. 2000 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona VIKTOR LVOVIČ KORCHNOI

 
Viktor Korchnoi sa narodil 23.7.1931 v Sant Petersburgu, medzinárodný
veľmajster od roku 1956. Šach sa naučil hrať ako 6-ročný, prvý úspech
zaznamenal v roku 1955 keď sa stal šampiónom Leningradu. Sovietskym
šampiónom bol v roku 1960, 1962, 1964,1965 a 1970. Hral v siedmych
súťažiach kandidátov majstrovstiev sveta a hral dva vyzývajúce zápasy o titul
majstra sveta.V roku 1968 v zápase kandidátov porazil S.Reshwwského 3:0
(5 remíz), M.Tala 2:1(7 remíz) a vo finálovom zápase prehral s B.Spasským
1:4 (5 remíz). V roku 1971 porazil v ďaľšom cykle J.Gellera 4:1 a potom
prehral s T.Petrosjanom 0:1 (9 remíz). V medzipásmovom turnaji v Lening-
rade vo finále prehral s A.Karpovom 2:3 (19 remíz), tento zápas vlastne
rozhodol o titule majstra sveta, pretože R.Fischer na zápas nenastúpil. V
ďaľšom cykle po svojej emigrácii do Švajčiarska v roku 1977 porazil v zá-
pasoch kandidátov Petrosjana, Polugajevského, Spasského a stal sa vyzývate-
ľom majstra sveta. Zápas v roku 1978 s Karpovom prehral 5:6 (21 remíz).
V zápasoch kandidátov v roku 1980 porazil Petrosjana, Polugajevského a
Hubnera a druhykrát sa stretol s A.Karpovom v roku 1981 a prehral 2:6
(10 remíz). V ďaľšom cykle v roku 1983 prehral v semifinále s Kasparovom
1:4 (6 remíz), to bol koniec jeho účinkovania v zápasoch o titul, nakoľko v
v roku 1985 skončil v turnaji kandidátov až na 13. mieste. Bol majstrom
Švajčiarska v roku 1982, 1984 a 1985. Výpočet jeho víťazstiev v turnajoch
by zabral ešte mnoho riadkov, na jeho konte sú víťazstva v dôležitých turna-
joch po celom svete. V roku 1978 mu bol udelený šachový Oskar. Napísal
niekoľko kních, vydal súbor svojích partií, autobiografiu Chess is my Life v
roku 1977 a knihu o 1.zápase s A.Karpovom - Antisach v roku 1980. Ešte aj
dnes vo veku 70 rokov hrá skvelo, veď v roku 1999 mal Elo 2707 bodov.
Viktor Korchnoi v roku 1955 a dnes    

Feb. 16. 2001 - Predstavujeme VĚRA MENČÍKOVÁ (ČSR,ENG) - prvá majsterska sveta 1927-1944

 
Věra Menčíková sa narodila 16.2.1906 v Moskve,otec bol Čech a matka Angličanka. Od vzniku
ČSR mala československú štátnu príslušnosť. Bola prvá šachistka, ktorá mohla s úspechom
hrať v medzinárodných súťažiach mužov. V roku 1921 sa rodina presťahovala do Anglie, až do
svojho vydaja v roku 1937 reprezentovala Československo. V roku 1927 vyhrala prvé MS, keď
stratila len pol bodu. Titul majsterky sveta sveta obhájila s jasnou prevahou nad svojími súper-
kami v ďaľších turnajoch o titul majsterky sveta v rokoch 1930, 1931, 1933, 1935 a 1939.
Okrem turnajov hrala aj dva zápasy o titul s S.Grafovou, ktorú v roku 1934 porazila 3:1 a v
roku 1937 9:2. Obidva zápasy organizovali samotné hráčky, zápas v roku 1937 FIDE dodatočne
potvrdila. Menčíková hrala úspešne aj v súťažiach mužov napríklad v roku 1932 bola v Londýne
druhá, v Ramsgate 1929 sa delila s A.Rubinsteinom o druhé miesto len tesne za Capablankom.
V roku 1942 vyhrala zápas s J.Miesesom 4:1. Jej súperi, ktorí s ňou prehrali založili Klub
Věry Menčíkovej a boli tam takí hráči ako M.Euwe, S.Reshevský, K.Opčenský a mnohí ďaľší.
Členom klubu boj aj S.Flohr, ktorý s Menčíkovou nikdy neprehral, ale 3x remizoval a bol teda
prijatý "za zásluhy".
Úspešne rozvíjajúcu sa šachovú kariéru ukončilo bombardovanie Londýna, keď 27.6.1944
zahynula spolu so svojou sestrou Olgou, ktorá sa tiež zúčastnila MS v roku 1937. Na jej počesť
je pomenovaná trofej, ktorú preberá najlepšie ženské družstvo na šachovej olympiáde.
Věra Menčíková                                        

Feb. 11. 2001 - Predstavujeme osobnosti spojené so svetom šachu. Samuel Loyd (USA)

        1.cena Checkmate 1903
 
Samuel Loyd (30.1.1841 - 11.4.1911). Býva pokladaný za najoriginálnej-
šieho, najdôvtipnejšieho a najpopulárnejšieho šachového skladateľa.
Prvotinu uverejnil v roku 1855, zložil cez 800 úloh všetkých žánrov a
druhov, avšak najviac sa venoval trojťažkám. Súťaží sa zúčastňoval len
sporadicky napriek tomu získal viac než 30 cien z toho 17 prvých. Obja-
vil mnoho témat a námetov, pracoval i v oblasti symbolických skladieb a
humoru. Jeho štýl bol jedinečný, nepodroboval sa bežným zákonom kom-
pozície či jednotlivých škôl, jeho skladby boli vždy pôvodné. Loydov kom-
pozičný talent isto súvisel s veľkými úspechmi, ktorých dosahoval ako
konštruktér rôznych nešachových hádaniek, matematických i mechani-
ckých hlavolamov, ktoré si dával patentovať. Prevážna väčšina Loydovho
kompozičného diela je v knihe A.C.Whitea - Sam Loyd and his Chess
Problem (1913). Okrem toho vyšlo v rôznych jazykov niekoľko výberov
z jeho tvorby, Loyd sám vydal len jedinú knihu - Chess Strategy (1878).
 
Samuel Loyd                                           Mat 3.ťahom

Feb. 3. 2001 - Predstavujeme osobnosti spojené so svetom šachu. Wolfgang von Kempelen (Rakúsko-Uhorsko)

 
Wolfgang von Kempelen sa narodil 23.1.1734, bol inžinierom, vynálezcom
a konštruktérom automatických strojov. Zkonštruoval napríklad písací
stroj pre nevidomých, hovoriaci stroj. Bol autorom projektu na prieplav
Dunaj - Jadranské more, avšak vo svete sa preslávil svojím šachovým
automatom. Automat predstavovala figurína Turka v životnej veľkosti,
sediaca za stolkom so šachovnicou, hral ľavou rukou. Automat sa stretol
s mnohými súpermi, skoro vždy víťazne. V roku 1783 cestoval Kempelen
zo strojom po celej Európe a predviedol ho aj Kataríne II, hral s Voltairom.
V roku 1784 ho predvádzal na Lipskom veľtrhu. Po smrti Kempelena 26.
3.1804 predal jeho syn Karl vynálezcovi metronomu J.N.Mältzelovi, ktorý
s ním opäť precestoval celú Európu. Po jeho smrti automat skončil v
Muzeu rarit vo Filadelfii, kde bol 5.7.1854 zničený požiarom. Šachový
automat bol vďačným námetom literárnych a filmových diel snáď aj preto,
že Kempelen tajomstvo automatu nikdy neprezradil.
 
                                             

Jan. 13. 2001 - Predstavujeme vychádzajúce hviezdy šachu Krishnan Sasikirian (India)

 
Krishnan Sasikiran sa narodil 7.1.1981 v Indii. V histórii Indie je piatym veľmajstrom tejto
krajiny. Titul mu bol udelený vo veku 19 rokov vo februári 2000. Posledným víťazstvom tohto
hráča bol tohtoročný Hastings, kde sa delil o prvé miesto s S.Conguest (ENG 2529), tretie
miesto obsadil slovenský reprezentant Ľubomír Ftáčnik. V súčasnej dobe mu patrí 91 miesto
na svetovom rebríčku, keď získal 2601 ELO bodov. Vo svojej kariére zvíťazil v roku 1995
v národnom majstrovstve v kategórii U18, stal sa britským šampiónom v kategórií U21 v roku
1997 a v roku 1998. V roku 1999 zvíťazil v "A" šampionáte Indie v Nagpure. V tomto roku
tiež zvíťazil na Ázijskom juniorskom šampionáte vo Vietname.
Jeho najobľúbenejšie otvorenie proti e4 je Caro-Kann, proti d4 kráľovská indická. S bielimi
najčastejšie hráva d4 s klasickými pokračovaniami.
Na posledných majstrovstvách sveta FIDE prehral v druhom kole s GM Van Wely (NED).
 
Krishnan Sasikiran   Detaily: http://www.kasparovchess.com                                                 

Jan. 8. 2000 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona PAUL KERES

 
Paul Keres (7.1.1916 Estónsko - 5.6.1975 ZSSR), medzinárodný veľmajster 1950, medzinárodný
rozhodca od roku 1974, jeden z najlepších šachistov od konca 30.rokov, vynikajúci šachový teoretik.
Svoju šachovú kariéru začal v Estónsku vo veku 13 rokov. V roku 1935 zvíťazil v majstrovstvách
Estónska. V turnaji o majstra sveta v roku 1948 sa delil o 3.miesto s S.Reshewským za Michailom
Botvinikom a Vasilijom Smyslovom. V rokoch 1950 až 1965 hral v 6 turnajoch kandidátov. Celú
dlhú dobu bol na 2 mieste svetového rebríčka, ale už k zápasu o titul majstra sveta sa neprebojoval.
V rokoch 1947, 1950 a 1951 bol majstrom ZSSR. Na šachových olympiádach hral v roku 1935-39
za Estónsko a v rokoch 1952-64 za ZSSR. Na šachovej olympiáde v roku 1954 dosiahol rekordného
výsledku keď získal zo 14 partií 13,5 boda. Šnúra jeho víťazstiev je veľmi dlhá a sú tu také turnaje
ako Praha 1937, Buenos Aires 1939, Hastings 1957/58, Los Angeles 1963 a mnohé iné. Zohral
celkom 198 turnajov a zápasov v nich dohromady 1328 partií, z nich 952 vyhral a len 188 prehral.
Získal teda bezmála 70% možných bodov. Bol hráčom útočného štýlu zo znamenitou technikou hry.
Majstrom sveta sa nestal pre psychickú labilitu v krízových situáciách. Bol znamenitým znalcom
zahájení aj koncoviek a napísal celú radu kníh. Po jeho smrti sa pravidelne hráva v Talline v
Estónsku memoriál na jeho počesť.
 
Paul Keres      

Nov. 4. 2000 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona MICHAIL I. ČIGORIN

 
Michail I. Čigorin (12.11.1850 - 25.1.1908), bol ruský šachový veľmajster, popredný svetový hráč konca 19.
storočia. Dvakrát hral s W.Steinitzom neúspešne o titul majstra sveta. Od roku 1876 bol šachovým profe-
sinálom. V rokoch 1878 - 80 zohral 4 zápasy s E.Šiffersom, keď tri vyhral a jeden prehral s celkovým
skóre27:15. S.Alapina porazil v roku 1880 7:3. Medzi jeho úspechy patrí štvrté miesto na turnaji v Londýne
v roku 1883 keď dvakrát porazil Steinitza. So Steinitzom hrál dva zápasy o titul majstra sveta, v roku 1889
prehral 6:10 a v roku 1892 8:10, keď poslednú partiu prehral hrubou chybou vo vyhratej pozícií. Na turnaji
v Hastingse v roku 1895 väčšinu turnaja viedol a nakoniec skončil druhý za Pilsburym, ale pred Laskerom
a Steinitzom. Jeho ďaľšie výsledky ovplyvnila ťažká choroba a materiálny nedostatok. Kombinačné
schopnosti uplatnil vo Viedni v gambitovom turnaji, ktorý vyhral. Čigorin vynikol aj ako teoretik a systémy,
ktoré rozpracoval sa hrajú dodnes. Jeho nekonvekčné strategické názory boli často v rozpore so Steinitzovým
pojatím a obohatili teóriu strednej hry. Ovplyvnil tvorbu Laskera, Aljechina, Durasa, Nimcoviča, Smyslova,
Taľa a iných. Významná je aj jeho činnosť novinárska a publicistická, bol redaktorom časopisu Šachmatnyj
listok. Usiloval sa o vytvorenie jednotného šachového zväzu Ruska, ale jeho ustavenia (1914) sa už nedožil.
 

Feb. 14. 2000 - Predstavujeme - Kirsan N. Ilyumzhinov, prezident FIDE

 
Kirsan N. Ilyumzhinov prezident FIDE sa narodil 5. apríla 1962 v Eliste ,
hlavnom meste Kalmyckej republiky v Rusku.
V roku 1989 ukončil Moskovský inštitút Medzinárodných vzťahov, prestížnu
diplomatickú vysokú školu. V roku 1990 bol zvolený za člena ruského
parlamentu. V januári 1993 sa stal prezidentom Ruskej podnikateľskej
komory. V apríli 1993 úspešne kandidoval za prezidenta Kalmyckej republiky
Ako prezident sa stal poslancom hornej komory ruského parlamentu. V 1995
bol znovuzvolený do funkcie prezidenta Kalmyckej republiky do roku 2002.
Kirsan N. Ilyumzhinov                                                                                     

Jan. 26. 2000 - Predstavujeme XIE JUN , majsterka sveta FIDE 1999

 
Xie Jun sa narodila 30.októbra 1970 je čínska veľmajsterka. Bola
svetovou ženskou šampiónkou v rokoch 1991,keď presvedčivo
porazila Maju Chiburdanidze a v roku 1993.
Po rokoch neúspechov (osudný kontraverzný zápas s Zsuzsou Polgárovou
v roku 1996) sa znova vynorila na šachovej scéne v roku 1997, keď
skončila druhá v turnaji kandidátiek , čo ju kvalifikovalo do finálového
zápasu. Jej posledný rating FIDE je 2542.
Hrá vysoko taktický, agresívny čínsky štýl šachu, s ktorým dosahuje
pozoruhodnú efektívnosť.
Xie Jun                                                                                   Partie WCC 1996 a 1999 v : PGNCBV