(Jan. 20. 2002, 20:45) - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona SAMUEL RESHEWSKY
Samuel Reshewsky (26.11.1911 Poľsko - 4.4.1992), šachový veľmajster od roku 1950. Od roku 1935 do 60 rokov patril medzi popredných svetových hráčov. V detstve bol označovaný za zázračné dieťa a ako 8 ročný hrával simultánky. V roku 1920 sa celá rodina presťahovala do USA, kde sa stal Reshew- sky ako dieťa veľmi populárny. V turnaji amerických majstrov v roku 1922 delil o tretie miesto keď porazil Janowskeho. Kariéra zázračného dieťaťa skončila , keď ho rodičia v roku 1924 poslali do školy. V roku 1933 skončil univerzitu v Chicagu. Po ukončení štúdia sa začal venovať naplno šachom. V roku 1934 vyhral turnaj amerických majstrov v Syrakusach. V roku 1935 odišiel do Európy, kde v roku 1935 vyhral turnaj v Margate pred Capabalankom. Zvíťazil v turnaji Kempen 1937, Hastings 1937/38, zvíťazil v majstrovstve USA 1938. V čase 2.svetovej vojny i bezprostredne po nej hral len v USA. V roku 1946 sa opäť stal majstrom USA. V roku 1948 sa ako jeden zo šiestich kandidátov zúčastnil turnaja o majstra sveta po smrti A.Aljechina, kde skončil tretí. Potom sa už nikdy nedostal k priamemu zápasu o titul, ale jeho účasť v kandidánstkych turnajoch bola pravidelná. V turnaji kandidátov v roku 1953 skončil druhý za Smyslovom, v roku 1964 skončil ôsmy, v roku 1967 sa delil o 6 miesto s Hortom a Štejnom. V štvrťfinále potom prehral s Korčným. V medzipásmovom turnaji v roku 1970 skončil 17 a v roku 1973 skončil 11. Zvíťazil v množstve turnajov po celom svete a tiež zohral celú radu zápasov väčšinou víťazných napr. v roku 1961 s R.Fischerom 2:2 (7=). V roku 1963 usporiadal ojedinelú produkciu v Los Angeles, bleskovú simultánku naslepo s výsledkom 9:0. Reprezentoval USA na šachových olympiádach v roku 1937, 1950, 1952, 1958, 1960, 1964, 1970 a 1974. V zápase storočia ZSSR - Zbytok sveta v roku 1970 hral na 6.šachovnici so Smyslovom 1:1 (2=). Ako hráč vynikal strategicky jemnou hrou, ktorá bola občas narušovaná silnými časovými tiesňami, v ktorých sa skvelo sústredil a dokonca ich využíval k svojmu prospechu. Bol známy i ako publicista a jeho najzmámejšia kniha Reshewsky on Chess vyšla v roku 1948. Zomrel v roku 1992 ako 81 ročný. Samuel Reshewsky
(Jan. 4. 2002, 21:00) - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona LEV POLUGAJEVSKIJ
Lev Polugajevskij (20.11.1934 ZSSR - 30.8.1995), šachový veľmajster od roku 1962. Prvý úspech zaznamenal v roku 1953, keď na majstrovstvách ruskej federácie obsadil druhé miesto. Od roku 1956 je už stabilným účastníkom finále majstrovstva ZSSR. Tu zvíťazil v roku 1965, 1967, 1968/69 a v roku 1969 sa delil o prvé miesto s Petrosijanom. Ešte v roku 1973 bol druhý a v rokoch 1974, 1976 a 1977 tretí. V zápasoch kandidátov MS hral v rokoch 1974, 1977 a 1980. V prvom vystúpení v roku 1974 prehral s Karpovom 0:3(=5). V roku 1977 porazil Meckinga a prehral s Korčným. V roku 1980 porazil v štvťfinále Tala a opäť prehral s Korčným 2:3(=9). V rokoch 1982, 1985 a 1987 sa už do finálových bojov nedostal. Farby ZSSR reprezentoval na šachových olympiádach v rokoch 1966, 1968, 1970, 1978, 1980 a 1982. Jeho percentálna úspešnosť v týchto turnajoch bola na hra- nici 78%. Tiež hral na ME v rokoch 1970, 1979, 1980 a 1983. Jeho úspešnosť na turnajoch bola vysoká, zvíťazil v roku 1959 v Mariánskych Lázňach, Mar del Plata 1962 a 1971, Soči 1963, Sara- jevo 1964, Moskva 1967, Wijk aan Zee 1979, Biel 1986 a mnoho iných. V zápase storočia ZSSR- Zbytok sveta v roku 1970 prehral s Hortom 0:1(=3). Obohatil teóriu zahájenia o jeden z najnapína- vejších variantov sicílskej hry 1.e4 c5 2.Jf3 d6 3.d4 cxd4 4.Jxd4 Jf6 5.Jc3 a6 6.Sg5 e6 7.f4 b5 , ktorý nesie jeho meno. Variante venoval knihu Roždenije varianta, ktorú vydal v roku 1977. Sicílskej obrane tiež venoval niekoľko teoretických publikácií. Zomrel v roku 1995 ako 61 ročný. Lev Polugajevskij
(Dec. 5. 2001, 20:50) - Predstavujeme najlepších svetových hráčov minulosti HARRY NELSON PILLSBURY
Harry Nelson Pillsbury (5.12.1872 - 17.4.1906) USA, šachový veľmajster, jeden z predných svetových hráčov na prelome storočia, majster USA v rokoch 1897-1906. Šachy sa naučil hrať ako šesnásťročný a v roku 1892 zvíťazil v novoročnom turnaji "Manhattan Chess Club". V roku 1893 vyhral turnaj V New Yorku a stal sa profesionálom. V roku 1895 odišiel do Európy a ako neznámy šachista vyhral veľký medzinárodný turnaj v Hastingse, kde hrali okrem iných E.Lasker, W.Steinitz, S.Tarrasch, M.Čigorin. Na turnaji štyroch majstrov roku 1895/96 skončil ako tretí. V ďaľších medzinárodných turnajoch sa delil o prvé miesto vo Viedni 1898, V Paríži 1900 bol druhý, Monte Carlu 1902 druhý, vo Viedni 1904 štvrtý. Mal neobyčajnú pamäť, kde rôznymi ukážkami spestroval početné simultánne produkcie. V roku 1902 hral simultánku na slepo v Moskve na 22 šachovniciach, keď iba jednu partiu prehral. Posledný turnaj hral v roku 1904 v Cambridge-Springs, kde skončil až ôsmy vzhľdom na zlý zdravotný stav. Zomiera v roku 1906 vo veku 34 rokov. Ako šachista hral pozične, skvelo útočil a bol majstrovský taktik. Šachovú teóriu obohatil niektorými systémami v dámskom gambite. Harry Pillsbury
(Nov. 12. 2001, 20:55) - Predstavujeme najlepších svetových hráčov minulosti KAREL OPOČENSKÝ
Karel Opočenský (7.2.1892 - 16.11.1975), medzinárodný majster od roku 1951, medzinárodný rozhodca od roku 1951, šachový publicista. Majster Československa 1927, 1929 a 1938 ešte v roku 1956 sa delil o tretie miesto. Majster Čiech a Moravy 1944. Hral na šachovej olympiáde 1931, 1933, 1935 a 1939. V roku 1933 prispel ziskom 12,5 bodu zo 14 partií k druhému miestu družstva Československa. Hral v rade medzištátnych zápasov a aj v zápase Praha-Moskva 1946. Zúčastnil sa mnohých medzinárodných turnajov, Paríž 1925-3 miesto, Bad Nauheim 1935-4.miesto, Lodž 1936- 4 miesto, Viedeň 1936-2 miesto, Praha 1938-1 miesto, Londýn 1946-4 miesto, Arbon 1949-5 miesto a mnohé ďaľšie turnaje. Bol vynikajúcim hráčom bleskového šachu napr. na turnaji v Prahe 1943 obsadil druhé miesto za Aljechinom. Ešte v roku 1959 hral na 1. šachovnici v bleskovom prebore Prahy a dosiahol najlepšieho individuálneho výsledku. Bol rozhodcom zápasov o titul majstra sveta 1951 a 1954, v turnaji kandidátov MS 1953 a na šachovej olympiáde 1952. Ako spravodajca ČTK bol prítomný medzinárodnému turnaju v Moskve 1936. Vydával aktuálny týždeník Šachy ČTK, bol člen redakčnej rady Československéhon šachu, zástupca hlavného redaktora Revue FIDE. Napísal niekoľko šachových kníh napr. Nad šachovnicemi celého sveta (1960), Tam všichni hrají šachy (1962), Methodika šachu (1923) a ďaľšie. Karel Opočenský
Aug. 26. 2001 - Predstavujeme najlepších svetových hráčov minulosti HENRY EDWARD BIRD
Henry Edward Bird (14.7.1830 - 16.4.1908) Anglicko, šachový majster a teoretik, hráč romanti- ckého štýlu a jeden z najlepších anglických šachistov druhej polovice 19. storočia. K šachu sa dostal v známej londýnskej šachovej kaviarni Raymonda. Debutoval na medzinárodnom turnaji v Londýne v roku 1851, v tom istom roku prehral zápas s Horowitzom. Po zápasoch s Andersso- nom , Kieseritzskym, Falkbeerom, Burnom a Meckenziem sa v roku 1876 dostal k zapasu s Steinitzom a len tesne prehral (+5-7=5). V New Yorku v roku 1876 dostal cenu za krásu šacho- vej partie, udelenú prvykrát v histórií. V roku 1888 hral s Blackburnom (+1-4) a v roku 1890 a 1892 s Emanuelom Laskerom, keď obidva zápasy prehral. V medzinárodných turnajoch sa v roku 1885 v Hereforde delil o 2. a 3. miesto, v Menchestri v roku 1890 skončil tretí a v turnajoch v Londýne v roku 1879, 1889 skončil prvý. Napísal niekoľko knižiek, ktoré vychádzali v londýn- skom vydavateľstve. Boli to Chess masterpiecs (1875, The Chess Openings (1877), Modern Chess (1885), Chess History (1893), Chess (1898) a tiež vydal komentovanú zbierku partií zo zápasu Steinitz - Lasker v roku 1894. Vklad Birda do toeórie otvorenia bol natoľko výrazný, že je po ňom pomenovaná Birdova hra (1.f4) a Birdova varianta španielskej hry. (1.e4 e5 2.Jf3 Jc6 3.Sb5 Jd4).
Jul. 23. 2001 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona AARON NIMCOVIČ
Nimcovič Aaron (7.11.1886 Lotyšsko - 16.3.1935 Dánsko), šachový veľmajster, jeden z najlep- ších svetových hráčov po 1.svetovej vojne. Najväčšieho úspechu dosiahol na turnaji v Karlových Varoch 1929, kde vyhral o 1,5b pred Capablankom a Spielmannom. Toto víťazstvo mu podľa vtedajších zvyklostí dávalo právo vyzvať vtedajšieho majstra sveta Aljechina k zápasu o titul. Vyzývateľ bol však povinný opatriť cenový fond zápasu, to Nimcovič nedokázal a zápas sa neus- kutočnil. Narodil sa v Rige v rodine židovského obchodníka, šach sa naučil hrať ako 8 ročný. Šach hrával aj počas svojích štúdií v Heidelbergu a Berlíne kde študoval matematiku. Prvé medzinárodné turnaje absolvoval v rokoch 1904. Už v roku 1906 zvíťazil v turnaji v Monaku kde získal 8,5b z 10 a titul majstra. Tento turnaj bol prelomovým v jeho kariére a stal sa hrá- čom s ktorým bolo nutné na turnajoch počítať. V roku 1914 sa delili s Aljechinom o prvé miesto na turnaji v Petrohrade. Jeho hra bola svojrázna, oroginálne boli aj jeho teoretické závery, ktorými sa staval proti taraschovskému vedeniu partie. Svoje názory zhrnul v skvelom diele Môj systém a Môj systém v praxi, kde toto dielo má i po 75 rokoch čo povedať súčasným šachis- tom. Obohatil teóriu zahájenia vo francúzskej obrane, v indických hrách, v Caro-Kanovej hre. Po prvej svetovej vojne ešte vyhral množstvo turnajov a to v Kodani 1923, Drážďanoch 1926, Hannovere 1926, Londýne 1927, Berlíne 1928, Kodani 1933. Vniesol značný vklad do rozvoja teórie hry a teórie zahájenia. Okrem toho že bol vynikájúcim šachistom zaujímal sa o hudbu a maliarstvo a literatúru. Jeho najlepšiu tvorbu zachytáva kniha B.Nielsena Aaron Nimcovič - 100 partií, ktorá vyšla v roku 1945. Aaron Nimcovič
Jun. 27. 2001 - Predstavujeme najlepších svetových hráčov minulosti OLDŘICH DURAS
Oldřich Duras (30.10.1882 - 5.1.1957), prvý český medzinárodný veľmajster od roku 1950. Popredný svetový šachista z doby pred prvou svetovou vojnou, tiež skladateľ šachových úloh. Svoju medzinárodnú karieru začal v roku 1903 na turnaji v Holandsku kde obsadil druhé miesto. V roku 1906 v Norimbergu obsadil druhé miesto za Marshalom, kde porazil Čigorina i Tarrasha. V nasledujúcich rokoch skončil do tretieho miesta na mnoných turnajoch ako napríklad v Wiedni 1907, Praha 1908, Petersburg 1909 za Aljechinom a Rubinsteinom, v Hamburgu 1910, v Opatiji 1912. V domácich turnajoch patril medzi prvých hráčov o čom svedčí aj víťazstvá v 1 (1905) 3 (1907) a 4 (1909) majstrovstve Českého šachového zväzu. V rokoch 1910-1911 hral turnaje v Holandsku, kde zohral aj niekoľko zápasov. V roku 1913 sa cez turnaj vo Varšave dostal na šachovú cestu po Rusku, kde zohral niekoľko zápasov a simultániek. Ďaľšia jeho trasa viedla v roku 1913 do USA , kde v klubovom turnaji v New Yorku obsadil druhé miesto za Capablankom. Po návrate do Európy v priebehu turnaja v Mannheime začala prvá svetová vojna a on sa vrátil do Prahy. Po skončení vojny sa už k praktickej hre nevrátil a venoval sa pokojnému rodinnému životu a šachovým úloham. Publikoval cez 50 štúdií a úloh skoro výlučne trojťažiek v duchu "českej školy". Posmrtne získal v albumoch FIDE 17,5 bodu. Venoval sa tiež publikačnej činnosti keď v rokoch 1922 - 31 riadil šachovú rubriku v Českom Slove a splupracoval s Československým šachom. Oldřich Duras vynikal bojovnosťou a vytrvalosťou, mával originálne nápady v zahájeniach, znamenite hral v komplikovaných pozí- ciach, nazabýval sa však často teóriou a často improvizoval. Ako jeden z prvých hráčov vôbec uplatňoval psychologický prístup k súperovi. V mnohých partiách predvádzal pekné kombinácie a získal mnoho cien za krásu partie. Jeho život a šachové dielo sú zachytené v dvoch monogra- fiách: F.Prokop - Duras vítezí. Šachové dílo českého velmistra Oldřicha Durasa s jeho slavnými turnajovými partiemi a šachovými problémy (1944) a E.Richter - Oldřich Duras. Velký mistr šachové kombinace. Životní dílo (1954) Oldřich Duras
Jun. 8. 2001 - Predstavujeme najlepších svetových hráčov minulosti RICHARD RÉTI
Richard Réti (28.5.1889-6.6.1929), šachový veľmajster, skladateľ a šachový teoretik po prvej svetovej vojne patril medzi najlepších hráčov sveta. Majster Československa v roku 1925. Hral za ČSR na šachovej olympiáde v roku 1927 keď získal na 1.šachovnici 11,5/13 partií. Bol žiakom viedenskej šachovej školy, ale veľmi skoro zmenil štýl hry pod vplyvom tzv. hypermodernej školy Svoju medzinárodnú šachovú kariéru začal víťazstvom vo Viedni v roku 1909 pred Tartakowerom. Zviťazil v medzinárodných turnajoch v roku 1918 v Košiciach, 1918 v Budapešti, 1919 v Rotter- dame, v roku 1920 v Goteborgu pred Rubinsteinom a Bogoljubovom, v roku 1928 vo Viedni, Stok- holme. V ďaľších turnajoch sa delil o prvé miesta. Na elitnom turnaji v New Yorku v roku 1924 skončil piaty, kde súperov zaskočil Rétiho zahájením a ako jediný porazil v turnajovej partii víťaza Capablanku. Tu získal aj cenu za najkrasiu partiu. Bol majstrom hry naslepo, ked v roku 1919 hral v Holandsku simultánku naslepo na 24 šachovniciach, z ktorých len tri prehral. Réti zohral za svoj život 74 turnajov a 16 zápasov. Z celkových 967 partií, 455 vyhral a 259 remizoval. Bol vynikajúci teoretik, jeden z hlavných predstaviteľov hypermodernej školy. Rozpracoval teóriu ťahu 1.Jf3, kde toto zahájenie nesie jeho meno. Obohatil v tej dobe prevratnými myšlienkami aj strednú hru a koncovky. Jeho talent si vysoko cenil Aljechin, ktorý hovoril, ze Reti bol snáď jediný šachista, ktorý ho oslovil svojimi myslienkami v hre. Jeho život bol bohatý aj na publikačnú činnosť, keď spolu s Breyerom vydával v Bratislave časopis Szellemi Sport. Prispieval a viedol celý rad šachových rubrík. Vydal niekoľko kníh, kde najväčší ohlas mala kniha Meister des Schachbretts, ktorá vyšla po jeho smrti v roku 1930. Preslávil sa aj ako skladateľ šachových štúdií, keď zložil okolo 60 úloh. V súťažiach získal jednu prvú a tri ďaľšie ceny a niekoľko vyznamananí. Jeho výsledky v praktickej hre nezodpovedali jeho talentu a snáď aj preto sa nikdy nedostal k priamemu zápasu o titul svetového šampióna aj , keď patril medzi najlepších svetových hráčov svojej doby. Zomrel v nemocnici, v Prahe, v roku 1929 v najväčšom rozkvete tvorivých síl na šarlach. K jeho šachovej práci sa hlási niekoľko krajín nakoľko sa narodil v Pezinku pri Bratislave, vyrastal a šach začal hrať vo Viedni. Po prvej svetovej vojne sa usídlil v Prahe v Česko- slovensku, pretože sám sa považoval za čecha a aj predtým sa neustále vracal do "svojej" Prahy. Richard Réti
Maj. 18. 2001 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona SALOMON FLOHR
Salomon Flohr (21.11.1908 Polsko - 18.7.1983 ZSSR), do roku 1938 československý šachista. Po obsadení Československa Nemeckom emigroval do ZSSR. Majster ÚJČS 1933, medzinárod- ný veľmajster od roku 1950. V roku 1937 bol menovaný kongresom FIDE kandidátom zápasu o titul majstra sveta. Zápas s Aljechinom sa mal hrať v roku 1939 avšak politická situácia to znemožnila. Ešte po vojne v medzipásmovom turnaji MS v Saltsjobadenu 1948, kde bol 6.-9. sa prebojoval do turnaja kandidátov MS 1950, v ňom sa však delil až o tretie miesto. Majster ČSR 1933-37. Na majstrovstvách ZSSR bol štvrtý v roku 1944 a 1949. Za ČSR hral na šachovej olympiáde v rokoch 1933-37 vždy na prvej šachovnici. Z 82 partií prehral len 8. Počiatok jeho medzinárodnej šachovej dráhy bol spojený zo stretnutím s A.Nimcovičom pri medzinárodnom turnaji v Karlových Varoch 1929. Flohr, ktorý pôsobil na turnaji ako šachový spravodaj hrál vo foyeru bleskové partie s účastníkmi turnaja a hrával len domáce turnaje. Nimcovič si povšimol jeho výborného postrehu a citu pre potreby pozície a doporučil jeho účasť v turnaji v Rogaššské Slatine v roku 1929. Tam Flohr obsadil 2.miesto za Rubinsteinom, ale pred Maróczym a Pircom. Od tej doby bol pravidelným účastníkom medzinárodných turnajov, vyhral v Antverpách v roku 1930, v Hastingse 1931/32, 1932/33 a 1933/34 pred Aljechinom. O druhé miesto sa delili v Londýne 1932 v Hastingse 1935/36. Všetky tieto jeho skvelé výsledky viedli k jeho nominácii na neuskutočnený zápas o majstra sveta v roku 1939. Flohr mal znamenitú techniku hry, dobrý postreh a cit pre bezpečnosť. Bol skvelým hráčom simultániek, o neoficiálne prvenstvo v tomto šachovom odvetví súperil v 30.rokoch s Capablankom. 5.2.1935 hral spoločne s ním simultánku v Národnom dome v Prahe na Vinohradoch. Za život zohral na 30.000 simultánnych partií a ešte aj vo vysokom veku konal každoročné prednáškové turné po Československu. Bol duchaplným a vtipným komentátorom a šachovým publicistom. Bol spolupracovníkom najrôznejších šacho- vých časopisov sveta a v 60.rokoch vydal niekoľko šachových kníh. Salo Flohr
Maj. 11. 2001 - Café de la Régence PARÍŽ (Francúzsko)
Café de la Régence - slávna parížska šachová kaviareň neďaleko Palais Royal. Centrum šachového sveta v rokoch 1750 až 1830. V kaviarni hrávalo šachy veľa vynikajúcich šachistov K.Légal, L.Labourdonnaise, D.Harrwitz, Philidor, Morphy ale i veľa slávnych osobností ako M.Robespierre, Napoleon Bonaparte, cár Pavol I, Voltaire, I.S.Turgenev. V kaviarni býval zamestnaný profesionálny šachista s povinnosťou hrať s každým, kto si to prial. Tu hral 27.9.1858 Paul Morphy slávnu simultánku naslepo proti popredným parížskym šachistom s výsledkom 6:0 a zápas s Harrwitzom 5:2. Tu sa hral aj zápas Staunton - Saint-Amant v roku 1843. Od názvu kaviarne vzišiel aj názov jedného z najstarších šachových časopisov vydáva- ných vo Francúzsku "La Regence". Po druhej svetovej vojne sa kaviareň z komerč- ných dôvodov vzdala tradičného šachového rázu. Kaviareň je opradená legendami, napr. o dievčine, ktorá tu prezlečená za muža hrala šach s Robespierrom o hlavu svojho milenca. Frazers magazín napísal v roku 1840, že množstvo návštevníkov je tak veľké, že hostia si nechávajú na hlave klobúky, aby ušetrili miesto. Obšírnu monografiu o kaviarni vydal v roku 1922 nemecký historik L.Bachmann.
Maj. 2. 2001 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona FRANCOIS PHILIDOR
Philidor vlastným menom Francois Andre Danican (7.6.1726 Francúzsko - 31.8.1795 Anglicko). Najznámejší šachista 18.storočia a známy hudobný skladateľ. Pochádzal z hudobnej rodiny, šach sa naučil hrať ako 14 ročný u slávneho francúzskeho hráča Legala. Hrával v šachovej kaviarni Café de la Regence, kde postupne porážal všetkých hráčov. Keď v roku 1745 zohral súčasne dve partie na slepo, bol oslavovaný a encyklopedista Diderot zaradil túto udalosť do svojích spisov. V rokoch 1745 až 1754 striedavo žil v Anglicku, Holandsku a Prusku. V roku 1747 porazil v Lon- dýne najlepšieho anglického šachistu P.Stammu 8:1 aj napriek tomu že všetky partie hral s čier- nymi. Phlidor premýšlal o vzťahoch šachových figúr a dospel k názorom, ktoré odporovali vtedaj- šiemu učeniu a zhrnul ich v knihe L´analyse du Jeu des Eches, ktorú napisal v roku 1749 v Holandsku. V roku 1751 navštívil Prusko ako hosť pruského krála Frederyka II. V roku 1754 po návrate do Francúzska sa usídlil v Paríži. Nasledujúcich 20 rokov sa však venoval prevážne muzike, keď skomponoval 23 opier a získal veľké uznanie parížskeho publika. V roku 1755 porazil Legala, presný výsledok však nie je známy. Od roku 1775 často chodil do Londýna do šachového klubu Parsloe, kde aj vydal druhé vydanie svojej knihy. Za jeho pobytu v Anglicku v roku 1792 vypukla francúzsko-anglická vojna a vtedajšia vláda Francúzska mu zakázala návrat späť. Na veľké úsilie rodiny mu vláda povolila návrat v roku 1795. Avšak niekoľko dní po obdrža- ní tejto správy v Londýne zomiera a je pochovaný v kostole St.James-Picadilly. Jeho šachová kniha bola preložená do mnohých jazykov a stala sa šachovou bibliou. Knižka sa stala základom nových zásad stratégie a taktiky v šachovej hre. Ako prvý prišiel s myšlienkou, že pešiaky sú dušou hry. Ako prvý rozobral a doporučoval zahájenie charakterizované ťahmi 1.e4 e5 2.Jf3 d6, ktoré nesie jeho meno. Francois Philidor
Apr. 23. 2001 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona HOWARD STAUNTON
Howard Staunton (1810 - 22.6.1874), Anglicko, šachový veľmajster v rokoch 1843 až 1851 je pok- ladaný za najlepšieho hráča sveta. Zo začiatku svoj záujem venoval divadlu a literatúre. Šach sa naučil hrať pomerne neskoro až keď mal 19 rokov začal chodiť do slávneho londýnskeho klubu St.George. Učil sa veľmi rýchlo a už po roku ľahko porážal svojho učiteľa Poperta. Jeho šachovú silu museli uznať všetci anglický šachisti. V roku 1943 v slávnej parížskej kaviarni Café de la Regénce porazil v zápase P.Saint Amanta 11:6 (=4) a umocnil jeho pozíciu na starom kontinente. Dve víťazstva v roku 1846 s D.Harrwitzem 12:9 (=1) a B.Horowitzom 14:7 (=3) len potvrdili jeho primát. Bol tiež známym šachovým publicistom a vydavateľom. V roku 1841 založil a vydával do roku 1853 prvý šachový časopis v Anglicku "The Chess Players Chronicle". V rokoch 1845 až 1874 redigoval šachovú časť v denníku "Illustrated London News". V roku 1847 začal vydávať časopis The chess players handbook, ktorý bol veľmi populárny a dočkal sa osemnástich vydaní. V tomto období sa zaoberal myšlienkou založiť medzinárodnú šachovú federáciu. Z jeho iniciatívy a pod jeho vedením sa hral v roku 1851 prvý medzinárodný šachový turnaj, kde nastupoval ako favorit. Avšak starosti s organizáciou turnaja a choroba mu nedovolili zvíťaziť, skončil až na štvrtom mieste. Choroba, zlepšujúci sa súperi a prehra v zápase s T.Lasou 4:5 (=3) v roku 1853, ho donútili opustiť medzinárodnú šachovú scénu. V roku 1858 ho Paul Morphy vyzýval k zápasu márne. Howard Staunton hrál prísne pozične, výborne manévroval, bol chladnokrvný v obrane. Ne- páčilo sa mu riziko a stránil sa agresívnych útokov. Exceloval v zatvorených pozíciách a v koncov- kách dokázal dlhotrvajúcimi manévrami víťaziť. Bol predchodcom šachového účenia W.Steinitza. Zaslúžil sa o zavedenie časovej kontroly, keď predtým sa hralo bez časového obmedzenia. Šachové hodiny podobné dnešným boli prvýkrát použité v Londýne v roku 1883, keď z hodinami sa experi- mentovalo od roku 1852 práve na popud Stauntona. Ako osobnosť bol veľmi kontroverzný a pre svoju povahu a neobjektívnosť voči svojím súperom nebol príliš obľubený. Bol veľkým individuali- stom. Po Stauntonovi bol z reklamných dôvodov pomenovaný typ šachových figúrok, ktoré v roku 1830 vyrobil Nathaniel Cook. V západných krajinách sa so "stauntonkami" hrá dodnes. Howard Staunton
Apr. 13. 2001 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona PAUL MORPHY
Paul Morphy (22.6.1837 - 10.7.1884) bol najlepším šachistom na svete v polovici 19.storočia. Naro- dil sa 22.6.1837 v New Orlens, Louisiana. Mal dve sestry a brata. V ôsmich rokoch patril medzi najlepších hráčov v New Orleanse a v trinástich medzi najlepších hráčov USA. V roku 1857 zvíťazil v medzinárodnom turnaji v New Yorku, keď vo finálovom zápase porazil L.Paulsena 5:1(2 remízy). Po tomto turnaji chcel hrať zápas s H.Stauntonom, ktorý bol považovaný za najlepšieho svetového hráča. Ten sa však zápasu s ním vyhýbal. V roku 1858 odošiel do Anglicka, kde márne vyjednával zápas zo Stauntonom. Postupne v Anglicku porazil Barnesa, Birda, Bodena. Keď nedonútil k zápasu Stauntona odišiel do Paríža, tu sa stretol v decembri 1858 s víťazom medzinárodnárodného turnaja v Londýne 1851 A.Anderssonom. V zápase išlo vlastne o neoficiálny titul majstra sveta, keď Morphy zvíťazil 7:2 (=2). Keď sa v máji 1859 vrátil do USA bol nadšene oslavovaný. Pre verejnosť bol prvý Američan, ktorý vo svojom obore dokázal predbehnúť európanov. Za občianskej vojny v USA odišiel na Kubu a neskôr do Francúzska, kde sa začala prejavovať jeho duševná choroba. Po návrate do USA sa k šachu už nevrátil, jeho závratná kariéra trvala len dva roky. Trpel záchvatmi melanchólie, neskôt paranojou, a vo veku 47 rokov, v roku 1884 zomrel na mozgovú mŕtvicu. Jeho pojatie šachu bolo na vtedajšiu dobu revolučné. Poznal, že v šachovej partii je mobilizácia síl v zahájení najdôleži- tejšou podmienkou úspechu, nebál sa obetí, vedel o význame centra a voľných stĺpcoch a diagonálach. Dokázal skvelo útočiť, pritom útok na krála nebol základným princípom jeho štýlu. Hral premyslene pozične,zpravidla nátlakovo,mal vynikajúcu techniku hry a prekonával svojich súperov v koncovkách. Obohatil teóriu šachu vo všetkých fázach šachovej partie, je zakladateľom stratégie otvorených pozícii. Paul Morphy odohral za svoju krátku šachovú kariéru 227 partií, keď zvíťazil v 83% partií. Paul Morphy
Mar. 26. 2001 - Predstavujeme Maja Chiburdanidze (ZSSR,GEO) - piata majsterska sveta 1978-1988
Narodila sa 17.1.1961, medzinárodná majsterka od roku 1974 najmladšia v histórií, medzinárodná veľmajsterka od roku 1977, majsterka sveta od roku 1978 do roku 1988. Šach sa naučila hrať ako päťročná, prvým súperom a trénerom bol jej brat. Prvé turnajové skúsenosti má od 9.rokov. V medzipásmovom turnaji MS v roku 1976 sa delila o druhé miesto a postúpila do turnaja kandidátok, kde porazila N.Alexandrijovú, Achmylovsku a A.Kušnírovú, v zápase o titul majsterky sveta potom porazila N.Gaprinashvilli 4:2 pri 9 remízach v roku 1978. Titul obhájila v roku 1981 v Moskve nerozhodným výsledkom 4:4 s Alexandrijovou. V roku 1984 zvíťazila vo Volgograde nad Levitinovou 5:2 (7 remíz) a v roku 1986 nad Acmylovskou 4:1 (9 remíz), posledný krát hrala o titul v roku 1991 keď prehrala v Manille zo súčasnou majsterkou sveta Xie Jun z Číny. Na majstrovstvách ZSSR hrala od roku 1973, keď v roku 1976 a 1977 zvíťazila. Hrala na prvej šachovnici na šachových olympiádach v rokoch 1978-86. Aj v súčasnej dobe patrí medzi najsilnejšie hráčky sveta aj keď na medzinárodnom fóre ju vidieť len zriedkavo, naposledy na poslednej šachovej olympiáde. V roku 1984 vydala knihu Hrám proti mužom. Maja Chiburdanidze
Mar. 5. 2001 - Predstavujeme osobnosti spojené so svetom šachu. Arpad Elo (USA)
Arpad Elo (25.8.1903 - 1992), štatistik, tvorca šachového rating systému ktorý sa stal štandartom pre celý šachový svet. Prezident šachovej federácie USA. Jeho rating začala používať najprv americká šachová federácia v roku 1959 a v roku 1970 ho prijala za svoj aj FIDE ku kategorizácii turnajov a k udelovaniu titulov. Jeho meno sa stalo symbolom pre listinu osobných koeficientov (Elo-listiny). Elo rating vychádza z teórie pravdepodobnosti. Myšlienka hodnotenia šachistov sa objavila už začiat- kom 20.storočia, ale po pokuse tzv. Ingo-systému sa ujal až elo rating v roku 1959. Systém je založe- ný na výpočte očakávaného počtu bodov, ktorých by mal hráč dosiahnúť z ohľadom na vlastný koefi- cient a na koeficient jeho súperov. Arpad Elo
Feb. 26. 2000 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona VIKTOR LVOVIČ KORCHNOI
Viktor Korchnoi sa narodil 23.7.1931 v Sant Petersburgu, medzinárodný veľmajster od roku 1956. Šach sa naučil hrať ako 6-ročný, prvý úspech zaznamenal v roku 1955 keď sa stal šampiónom Leningradu. Sovietskym šampiónom bol v roku 1960, 1962, 1964,1965 a 1970. Hral v siedmych súťažiach kandidátov majstrovstiev sveta a hral dva vyzývajúce zápasy o titul majstra sveta.V roku 1968 v zápase kandidátov porazil S.Reshwwského 3:0 (5 remíz), M.Tala 2:1(7 remíz) a vo finálovom zápase prehral s B.Spasským 1:4 (5 remíz). V roku 1971 porazil v ďaľšom cykle J.Gellera 4:1 a potom prehral s T.Petrosjanom 0:1 (9 remíz). V medzipásmovom turnaji v Lening- rade vo finále prehral s A.Karpovom 2:3 (19 remíz), tento zápas vlastne rozhodol o titule majstra sveta, pretože R.Fischer na zápas nenastúpil. V ďaľšom cykle po svojej emigrácii do Švajčiarska v roku 1977 porazil v zá- pasoch kandidátov Petrosjana, Polugajevského, Spasského a stal sa vyzývate- ľom majstra sveta. Zápas v roku 1978 s Karpovom prehral 5:6 (21 remíz). V zápasoch kandidátov v roku 1980 porazil Petrosjana, Polugajevského a Hubnera a druhykrát sa stretol s A.Karpovom v roku 1981 a prehral 2:6 (10 remíz). V ďaľšom cykle v roku 1983 prehral v semifinále s Kasparovom 1:4 (6 remíz), to bol koniec jeho účinkovania v zápasoch o titul, nakoľko v v roku 1985 skončil v turnaji kandidátov až na 13. mieste. Bol majstrom Švajčiarska v roku 1982, 1984 a 1985. Výpočet jeho víťazstiev v turnajoch by zabral ešte mnoho riadkov, na jeho konte sú víťazstva v dôležitých turna- joch po celom svete. V roku 1978 mu bol udelený šachový Oskar. Napísal niekoľko kních, vydal súbor svojích partií, autobiografiu Chess is my Life v roku 1977 a knihu o 1.zápase s A.Karpovom - Antisach v roku 1980. Ešte aj dnes vo veku 70 rokov hrá skvelo, veď v roku 1999 mal Elo 2707 bodov. Viktor Korchnoi v roku 1955 a dnes
Feb. 16. 2001 - Predstavujeme VĚRA MENČÍKOVÁ (ČSR,ENG) - prvá majsterska sveta 1927-1944
Věra Menčíková sa narodila 16.2.1906 v Moskve,otec bol Čech a matka Angličanka. Od vzniku ČSR mala československú štátnu príslušnosť. Bola prvá šachistka, ktorá mohla s úspechom hrať v medzinárodných súťažiach mužov. V roku 1921 sa rodina presťahovala do Anglie, až do svojho vydaja v roku 1937 reprezentovala Československo. V roku 1927 vyhrala prvé MS, keď stratila len pol bodu. Titul majsterky sveta sveta obhájila s jasnou prevahou nad svojími súper- kami v ďaľších turnajoch o titul majsterky sveta v rokoch 1930, 1931, 1933, 1935 a 1939. Okrem turnajov hrala aj dva zápasy o titul s S.Grafovou, ktorú v roku 1934 porazila 3:1 a v roku 1937 9:2. Obidva zápasy organizovali samotné hráčky, zápas v roku 1937 FIDE dodatočne potvrdila. Menčíková hrala úspešne aj v súťažiach mužov napríklad v roku 1932 bola v Londýne druhá, v Ramsgate 1929 sa delila s A.Rubinsteinom o druhé miesto len tesne za Capablankom. V roku 1942 vyhrala zápas s J.Miesesom 4:1. Jej súperi, ktorí s ňou prehrali založili Klub Věry Menčíkovej a boli tam takí hráči ako M.Euwe, S.Reshevský, K.Opčenský a mnohí ďaľší. Členom klubu boj aj S.Flohr, ktorý s Menčíkovou nikdy neprehral, ale 3x remizoval a bol teda prijatý "za zásluhy". Úspešne rozvíjajúcu sa šachovú kariéru ukončilo bombardovanie Londýna, keď 27.6.1944 zahynula spolu so svojou sestrou Olgou, ktorá sa tiež zúčastnila MS v roku 1937. Na jej počesť je pomenovaná trofej, ktorú preberá najlepšie ženské družstvo na šachovej olympiáde. Věra Menčíková
Feb. 11. 2001 - Predstavujeme osobnosti spojené so svetom šachu. Samuel Loyd (USA)
1.cena Checkmate 1903
Samuel Loyd (30.1.1841 - 11.4.1911). Býva pokladaný za najoriginálnej- šieho, najdôvtipnejšieho a najpopulárnejšieho šachového skladateľa. Prvotinu uverejnil v roku 1855, zložil cez 800 úloh všetkých žánrov a druhov, avšak najviac sa venoval trojťažkám. Súťaží sa zúčastňoval len sporadicky napriek tomu získal viac než 30 cien z toho 17 prvých. Obja- vil mnoho témat a námetov, pracoval i v oblasti symbolických skladieb a humoru. Jeho štýl bol jedinečný, nepodroboval sa bežným zákonom kom- pozície či jednotlivých škôl, jeho skladby boli vždy pôvodné. Loydov kom- pozičný talent isto súvisel s veľkými úspechmi, ktorých dosahoval ako konštruktér rôznych nešachových hádaniek, matematických i mechani- ckých hlavolamov, ktoré si dával patentovať. Prevážna väčšina Loydovho kompozičného diela je v knihe A.C.Whitea - Sam Loyd and his Chess Problem (1913). Okrem toho vyšlo v rôznych jazykov niekoľko výberov z jeho tvorby, Loyd sám vydal len jedinú knihu - Chess Strategy (1878). Samuel Loyd Mat 3.ťahom
Feb. 3. 2001 - Predstavujeme osobnosti spojené so svetom šachu. Wolfgang von Kempelen (Rakúsko-Uhorsko)
Wolfgang von Kempelen sa narodil 23.1.1734, bol inžinierom, vynálezcom a konštruktérom automatických strojov. Zkonštruoval napríklad písací stroj pre nevidomých, hovoriaci stroj. Bol autorom projektu na prieplav Dunaj - Jadranské more, avšak vo svete sa preslávil svojím šachovým automatom. Automat predstavovala figurína Turka v životnej veľkosti, sediaca za stolkom so šachovnicou, hral ľavou rukou. Automat sa stretol s mnohými súpermi, skoro vždy víťazne. V roku 1783 cestoval Kempelen zo strojom po celej Európe a predviedol ho aj Kataríne II, hral s Voltairom. V roku 1784 ho predvádzal na Lipskom veľtrhu. Po smrti Kempelena 26. 3.1804 predal jeho syn Karl vynálezcovi metronomu J.N.Mältzelovi, ktorý s ním opäť precestoval celú Európu. Po jeho smrti automat skončil v Muzeu rarit vo Filadelfii, kde bol 5.7.1854 zničený požiarom. Šachový automat bol vďačným námetom literárnych a filmových diel snáď aj preto, že Kempelen tajomstvo automatu nikdy neprezradil.
Jan. 13. 2001 - Predstavujeme vychádzajúce hviezdy šachu Krishnan Sasikirian (India)
Krishnan Sasikiran sa narodil 7.1.1981 v Indii. V histórii Indie je piatym veľmajstrom tejto krajiny. Titul mu bol udelený vo veku 19 rokov vo februári 2000. Posledným víťazstvom tohto hráča bol tohtoročný Hastings, kde sa delil o prvé miesto s S.Conguest (ENG 2529), tretie miesto obsadil slovenský reprezentant Ľubomír Ftáčnik. V súčasnej dobe mu patrí 91 miesto na svetovom rebríčku, keď získal 2601 ELO bodov. Vo svojej kariére zvíťazil v roku 1995 v národnom majstrovstve v kategórii U18, stal sa britským šampiónom v kategórií U21 v roku 1997 a v roku 1998. V roku 1999 zvíťazil v "A" šampionáte Indie v Nagpure. V tomto roku tiež zvíťazil na Ázijskom juniorskom šampionáte vo Vietname. Jeho najobľúbenejšie otvorenie proti e4 je Caro-Kann, proti d4 kráľovská indická. S bielimi najčastejšie hráva d4 s klasickými pokračovaniami. Na posledných majstrovstvách sveta FIDE prehral v druhom kole s GM Van Wely (NED). Krishnan Sasikiran Detaily: http://www.kasparovchess.com
Jan. 8. 2000 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona PAUL KERES
Paul Keres (7.1.1916 Estónsko - 5.6.1975 ZSSR), medzinárodný veľmajster 1950, medzinárodný rozhodca od roku 1974, jeden z najlepších šachistov od konca 30.rokov, vynikajúci šachový teoretik. Svoju šachovú kariéru začal v Estónsku vo veku 13 rokov. V roku 1935 zvíťazil v majstrovstvách Estónska. V turnaji o majstra sveta v roku 1948 sa delil o 3.miesto s S.Reshewským za Michailom Botvinikom a Vasilijom Smyslovom. V rokoch 1950 až 1965 hral v 6 turnajoch kandidátov. Celú dlhú dobu bol na 2 mieste svetového rebríčka, ale už k zápasu o titul majstra sveta sa neprebojoval. V rokoch 1947, 1950 a 1951 bol majstrom ZSSR. Na šachových olympiádach hral v roku 1935-39 za Estónsko a v rokoch 1952-64 za ZSSR. Na šachovej olympiáde v roku 1954 dosiahol rekordného výsledku keď získal zo 14 partií 13,5 boda. Šnúra jeho víťazstiev je veľmi dlhá a sú tu také turnaje ako Praha 1937, Buenos Aires 1939, Hastings 1957/58, Los Angeles 1963 a mnohé iné. Zohral celkom 198 turnajov a zápasov v nich dohromady 1328 partií, z nich 952 vyhral a len 188 prehral. Získal teda bezmála 70% možných bodov. Bol hráčom útočného štýlu zo znamenitou technikou hry. Majstrom sveta sa nestal pre psychickú labilitu v krízových situáciách. Bol znamenitým znalcom zahájení aj koncoviek a napísal celú radu kníh. Po jeho smrti sa pravidelne hráva v Talline v Estónsku memoriál na jeho počesť. Paul Keres
Nov. 4. 2000 - Predstavujeme hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona MICHAIL I. ČIGORIN
Michail I. Čigorin (12.11.1850 - 25.1.1908), bol ruský šachový veľmajster, popredný svetový hráč konca 19. storočia. Dvakrát hral s W.Steinitzom neúspešne o titul majstra sveta. Od roku 1876 bol šachovým profe- sinálom. V rokoch 1878 - 80 zohral 4 zápasy s E.Šiffersom, keď tri vyhral a jeden prehral s celkovým skóre27:15. S.Alapina porazil v roku 1880 7:3. Medzi jeho úspechy patrí štvrté miesto na turnaji v Londýne v roku 1883 keď dvakrát porazil Steinitza. So Steinitzom hrál dva zápasy o titul majstra sveta, v roku 1889 prehral 6:10 a v roku 1892 8:10, keď poslednú partiu prehral hrubou chybou vo vyhratej pozícií. Na turnaji v Hastingse v roku 1895 väčšinu turnaja viedol a nakoniec skončil druhý za Pilsburym, ale pred Laskerom a Steinitzom. Jeho ďaľšie výsledky ovplyvnila ťažká choroba a materiálny nedostatok. Kombinačné schopnosti uplatnil vo Viedni v gambitovom turnaji, ktorý vyhral. Čigorin vynikol aj ako teoretik a systémy, ktoré rozpracoval sa hrajú dodnes. Jeho nekonvekčné strategické názory boli často v rozpore so Steinitzovým pojatím a obohatili teóriu strednej hry. Ovplyvnil tvorbu Laskera, Aljechina, Durasa, Nimcoviča, Smyslova, Taľa a iných. Významná je aj jeho činnosť novinárska a publicistická, bol redaktorom časopisu Šachmatnyj listok. Usiloval sa o vytvorenie jednotného šachového zväzu Ruska, ale jeho ustavenia (1914) sa už nedožil.
Feb. 14. 2000 - Predstavujeme - Kirsan N. Ilyumzhinov, prezident FIDE
Kirsan N. Ilyumzhinov prezident FIDE sa narodil 5. apríla 1962 v Eliste , hlavnom meste Kalmyckej republiky v Rusku. V roku 1989 ukončil Moskovský inštitút Medzinárodných vzťahov, prestížnu diplomatickú vysokú školu. V roku 1990 bol zvolený za člena ruského parlamentu. V januári 1993 sa stal prezidentom Ruskej podnikateľskej komory. V apríli 1993 úspešne kandidoval za prezidenta Kalmyckej republiky Ako prezident sa stal poslancom hornej komory ruského parlamentu. V 1995 bol znovuzvolený do funkcie prezidenta Kalmyckej republiky do roku 2002. Kirsan N. Ilyumzhinov
Jan. 26. 2000 - Predstavujeme XIE JUN , majsterka sveta FIDE 1999