(Jan. 20. 2002, 20:45) - Predstavujeme
hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona SAMUEL
RESHEWSKY
 |
|
| Samuel Reshewsky
(26.11.1911 Poľsko - 4.4.1992), šachový
veľmajster od roku 1950. Od roku 1935 |
| do 60 rokov patril
medzi popredných svetových hráčov. V
detstve bol označovaný za zázračné
dieťa a |
| ako 8 ročný
hrával simultánky. V roku 1920 sa celá
rodina presťahovala do USA, kde sa stal
Reshew- |
| sky ako dieťa
veľmi populárny. V turnaji amerických
majstrov v roku 1922 delil o tretie miesto
keď |
| porazil
Janowskeho. Kariéra zázračného dieťaťa
skončila , keď ho rodičia v roku 1924
poslali do |
| školy. V roku
1933 skončil univerzitu v Chicagu. Po
ukončení štúdia sa začal venovať naplno
šachom. |
| V roku 1934 vyhral
turnaj amerických majstrov v Syrakusach. V
roku 1935 odišiel do Európy, kde v |
| roku 1935 vyhral
turnaj v Margate pred Capabalankom.
Zvíťazil v turnaji Kempen 1937, Hastings |
| 1937/38,
zvíťazil v majstrovstve USA 1938. V čase
2.svetovej vojny i bezprostredne po nej hral
len v |
| USA. V roku 1946
sa opäť stal majstrom USA. V roku 1948 sa
ako jeden zo šiestich kandidátov |
| zúčastnil
turnaja o majstra sveta po smrti A.Aljechina,
kde skončil tretí. Potom sa už nikdy
nedostal |
| k priamemu zápasu
o titul, ale jeho účasť v kandidánstkych
turnajoch bola pravidelná. V turnaji |
| kandidátov v roku
1953 skončil druhý za Smyslovom, v roku
1964 skončil ôsmy, v roku 1967 sa |
| delil o 6 miesto s
Hortom a Štejnom. V štvrťfinále potom
prehral s Korčným. V medzipásmovom |
| turnaji v roku
1970 skončil 17 a v roku 1973 skončil 11.
Zvíťazil v množstve turnajov po celom
svete |
| a tiež zohral
celú radu zápasov väčšinou víťazných
napr. v roku 1961 s R.Fischerom 2:2 (7=). V
roku |
| 1963 usporiadal
ojedinelú produkciu v Los Angeles, bleskovú
simultánku naslepo s výsledkom 9:0. |
| Reprezentoval USA
na šachových olympiádach v roku 1937,
1950, 1952, 1958, 1960, 1964, 1970 a |
| 1974. V zápase
storočia ZSSR - Zbytok sveta v roku 1970
hral na 6.šachovnici so Smyslovom 1:1 (2=). |
| Ako hráč vynikal
strategicky jemnou hrou, ktorá bola občas
narušovaná silnými časovými tiesňami, |
| v ktorých sa
skvelo sústredil a dokonca ich využíval k
svojmu prospechu. Bol známy i ako publicista |
| a jeho
najzmámejšia kniha Reshewsky on Chess
vyšla v roku 1948. Zomrel v roku 1992 ako 81
ročný. |
|
| Samuel
Reshewsky |
|
|
(Jan. 4. 2002, 21:00) - Predstavujeme
hráčov, ktorí bojovali o titul svetového šampiona LEV
POLUGAJEVSKIJ
 |
|
| Lev Polugajevskij
(20.11.1934 ZSSR - 30.8.1995), šachový
veľmajster od roku 1962. Prvý úspech |
| zaznamenal v roku
1953, keď na majstrovstvách ruskej
federácie obsadil druhé miesto. Od roku |
| 1956 je už
stabilným účastníkom finále majstrovstva
ZSSR. Tu zvíťazil v roku 1965, 1967,
1968/69 |
| a v roku 1969 sa
delil o prvé miesto s Petrosijanom. Ešte v
roku 1973 bol druhý a v rokoch 1974, |
| 1976 a 1977
tretí. V zápasoch kandidátov MS hral v
rokoch 1974, 1977 a 1980. V prvom vystúpení |
| v roku 1974
prehral s Karpovom 0:3(=5). V roku 1977
porazil Meckinga a prehral s Korčným. V |
| roku 1980 porazil
v štvťfinále Tala a opäť prehral s
Korčným 2:3(=9). V rokoch 1982, 1985 a 1987 |
| sa už do
finálových bojov nedostal. Farby ZSSR
reprezentoval na šachových olympiádach v
rokoch |
| 1966, 1968, 1970,
1978, 1980 a 1982. Jeho percentálna
úspešnosť v týchto turnajoch bola na hra- |
| nici 78%. Tiež
hral na ME v rokoch 1970, 1979, 1980 a 1983.
Jeho úspešnosť na turnajoch bola |
| vysoká,
zvíťazil v roku 1959 v Mariánskych
Lázňach, Mar del Plata 1962 a 1971, Soči
1963, Sara- |
| jevo 1964, Moskva
1967, Wijk aan Zee 1979, Biel 1986 a mnoho
iných. V zápase storočia ZSSR- |
| Zbytok sveta v
roku 1970 prehral s Hortom 0:1(=3). Obohatil
teóriu zahájenia o jeden z najnapína- |
| vejších
variantov sicílskej hry 1.e4 c5 2.Jf3 d6
3.d4 cxd4 4.Jxd4 Jf6 5.Jc3 a6 6.Sg5 e6 7.f4
b5 , |
| ktorý nesie jeho
meno. Variante venoval knihu Roždenije
varianta, ktorú vydal v roku 1977. |
| Sicílskej obrane
tiež venoval niekoľko teoretických
publikácií. Zomrel v roku 1995 ako 61
ročný. |
|
| Lev
Polugajevskij |
|
|
(Dec. 5. 2001, 20:50) - Predstavujeme
najlepších svetových hráčov minulosti HARRY NELSON
PILLSBURY
 |
|
| Harry Nelson
Pillsbury (5.12.1872 - 17.4.1906) USA,
šachový veľmajster, jeden z predných |
| svetových
hráčov na prelome storočia, majster USA v
rokoch 1897-1906. Šachy sa naučil hrať |
| ako
šesnásťročný a v roku 1892 zvíťazil v
novoročnom turnaji "Manhattan Chess
Club". V |
| roku 1893 vyhral
turnaj V New Yorku a stal sa profesionálom.
V roku 1895 odišiel do Európy |
| a ako neznámy
šachista vyhral veľký medzinárodný
turnaj v Hastingse, kde hrali okrem iných |
| E.Lasker,
W.Steinitz, S.Tarrasch, M.Čigorin. Na
turnaji štyroch majstrov roku 1895/96 |
| skončil ako
tretí. V ďaľších medzinárodných
turnajoch sa delil o prvé miesto vo Viedni
1898, |
| V Paríži 1900
bol druhý, Monte Carlu 1902 druhý, vo
Viedni 1904 štvrtý. Mal neobyčajnú |
| pamäť, kde
rôznymi ukážkami spestroval početné
simultánne produkcie. V roku 1902 hral |
| simultánku na
slepo v Moskve na 22 šachovniciach, keď iba
jednu partiu prehral. Posledný |
| turnaj hral v roku
1904 v Cambridge-Springs, kde skončil až
ôsmy vzhľdom na zlý zdravotný |
| stav. Zomiera v
roku 1906 vo veku 34 rokov. Ako šachista
hral pozične, skvelo útočil a bol |
| majstrovský
taktik. Šachovú teóriu obohatil
niektorými systémami v dámskom gambite. |
|
| Harry
Pillsbury |
|
|
(Nov. 12. 2001, 20:55) - Predstavujeme
najlepších svetových hráčov minulosti KAREL OPOČENSKÝ
 |
|
| Karel Opočenský
(7.2.1892 - 16.11.1975), medzinárodný
majster od roku 1951, medzinárodný |
| rozhodca od roku
1951, šachový publicista. Majster
Československa 1927, 1929 a 1938 ešte v |
| roku 1956 sa delil
o tretie miesto. Majster Čiech a Moravy
1944. Hral na šachovej olympiáde 1931, |
| 1933, 1935 a 1939.
V roku 1933 prispel ziskom 12,5 bodu zo 14
partií k druhému miestu družstva |
| Československa.
Hral v rade medzištátnych zápasov a aj v
zápase Praha-Moskva 1946. Zúčastnil sa |
| mnohých
medzinárodných turnajov, Paríž 1925-3
miesto, Bad Nauheim 1935-4.miesto, Lodž
1936- |
| 4 miesto, Viedeň
1936-2 miesto, Praha 1938-1 miesto, Londýn
1946-4 miesto, Arbon 1949-5 miesto |
| a mnohé ďaľšie
turnaje. Bol vynikajúcim hráčom
bleskového šachu napr. na turnaji v Prahe
1943 |
| obsadil druhé
miesto za Aljechinom. Ešte v roku 1959 hral
na 1. šachovnici v bleskovom prebore |
| Prahy a dosiahol
najlepšieho individuálneho výsledku. Bol
rozhodcom zápasov o titul majstra sveta |
| 1951 a 1954, v
turnaji kandidátov MS 1953 a na šachovej
olympiáde 1952. Ako spravodajca ČTK |
| bol prítomný
medzinárodnému turnaju v Moskve 1936.
Vydával aktuálny týždeník Šachy ČTK,
bol |
| člen redakčnej
rady Československéhon šachu, zástupca
hlavného redaktora Revue FIDE. Napísal |
| niekoľko
šachových kníh napr. Nad šachovnicemi
celého sveta (1960), Tam všichni hrají
šachy |
| (1962), Methodika
šachu (1923) a ďaľšie. |
|
| Karel
Opočenský |
|
|
Aug. 26. 2001 - Predstavujeme najlepších
svetových hráčov minulosti HENRY EDWARD BIRD
 |
|
| Henry Edward Bird
(14.7.1830 - 16.4.1908) Anglicko, šachový
majster a teoretik, hráč romanti- |
| ckého štýlu a
jeden z najlepších anglických šachistov
druhej polovice 19. storočia. K šachu sa |
| dostal v známej
londýnskej šachovej kaviarni Raymonda.
Debutoval na medzinárodnom turnaji |
| v Londýne v roku
1851, v tom istom roku prehral zápas s
Horowitzom. Po zápasoch s Andersso- |
| nom ,
Kieseritzskym, Falkbeerom, Burnom a
Meckenziem sa v roku 1876 dostal k zapasu s |
| Steinitzom a len
tesne prehral (+5-7=5). V New Yorku v roku
1876 dostal cenu za krásu šacho- |
| vej partie,
udelenú prvykrát v histórií. V roku 1888
hral s Blackburnom (+1-4) a v roku 1890 |
| a 1892 s Emanuelom
Laskerom, keď obidva zápasy prehral. V
medzinárodných turnajoch sa v |
| roku 1885 v
Hereforde delil o 2. a 3. miesto, v
Menchestri v roku 1890 skončil tretí a v
turnajoch |
| v Londýne v roku
1879, 1889 skončil prvý. Napísal niekoľko
knižiek, ktoré vychádzali v londýn- |
| skom
vydavateľstve. Boli to Chess masterpiecs
(1875, The Chess Openings (1877), Modern |
| Chess (1885),
Chess History (1893), Chess (1898) a tiež
vydal komentovanú zbierku partií zo |
| zápasu Steinitz -
Lasker v roku 1894. Vklad Birda do toeórie
otvorenia bol natoľko výrazný, že |
| je po ňom
pomenovaná Birdova hra (1.f4) a Birdova
varianta španielskej hry. (1.e4 e5 2.Jf3 Jc6 |
| 3.Sb5 Jd4). |
|
Jul. 23. 2001 - Predstavujeme hráčov,
ktorí bojovali o titul svetového šampiona AARON NIMCOVIČ
 |
|
| Nimcovič Aaron
(7.11.1886 Lotyšsko - 16.3.1935 Dánsko),
šachový veľmajster, jeden z najlep- |
| ších svetových
hráčov po 1.svetovej vojne. Najväčšieho
úspechu dosiahol na turnaji v Karlových |
| Varoch 1929, kde
vyhral o 1,5b pred Capablankom a Spielmannom.
Toto víťazstvo mu podľa |
| vtedajších
zvyklostí dávalo právo vyzvať
vtedajšieho majstra sveta Aljechina k
zápasu o titul. |
| Vyzývateľ bol
však povinný opatriť cenový fond zápasu,
to Nimcovič nedokázal a zápas sa neus- |
| kutočnil. Narodil
sa v Rige v rodine židovského obchodníka,
šach sa naučil hrať ako 8 ročný. |
| Šach hrával aj
počas svojích štúdií v Heidelbergu a
Berlíne kde študoval matematiku. Prvé |
| medzinárodné
turnaje absolvoval v rokoch 1904. Už v roku
1906 zvíťazil v turnaji v Monaku |
| kde získal 8,5b z
10 a titul majstra. Tento turnaj bol
prelomovým v jeho kariére a stal sa hrá- |
| čom s ktorým
bolo nutné na turnajoch počítať. V roku
1914 sa delili s Aljechinom o prvé miesto |
| na turnaji v
Petrohrade. Jeho hra bola svojrázna,
oroginálne boli aj jeho teoretické závery,
|
| ktorými sa staval
proti taraschovskému vedeniu partie. Svoje
názory zhrnul v skvelom diele |
| Môj systém a
Môj systém v praxi, kde toto dielo má i po
75 rokoch čo povedať súčasným šachis- |
| tom. Obohatil
teóriu zahájenia vo francúzskej obrane, v
indických hrách, v Caro-Kanovej hre. |
| Po prvej svetovej
vojne ešte vyhral množstvo turnajov a to v
Kodani 1923, Drážďanoch 1926, |
| Hannovere 1926,
Londýne 1927, Berlíne 1928, Kodani 1933.
Vniesol značný vklad do rozvoja |
| teórie hry a
teórie zahájenia. Okrem toho že bol
vynikájúcim šachistom zaujímal sa o hudbu
a |
| maliarstvo a
literatúru. Jeho najlepšiu tvorbu
zachytáva kniha B.Nielsena Aaron Nimcovič - |
| 100 partií,
ktorá vyšla v roku 1945. |
|
| Aaron
Nimcovič |
|
|
Jun. 27. 2001 - Predstavujeme najlepších
svetových hráčov minulosti OLDŘICH DURAS
 |
|
| Oldřich Duras
(30.10.1882 - 5.1.1957), prvý český
medzinárodný veľmajster od roku 1950. |
| Popredný svetový
šachista z doby pred prvou svetovou vojnou,
tiež skladateľ šachových úloh. |
| Svoju
medzinárodnú karieru začal v roku 1903 na
turnaji v Holandsku kde obsadil druhé |
| miesto. V roku
1906 v Norimbergu obsadil druhé miesto za
Marshalom, kde porazil Čigorina |
| i Tarrasha. V
nasledujúcich rokoch skončil do tretieho
miesta na mnoných turnajoch ako |
| napríklad v
Wiedni 1907, Praha 1908, Petersburg 1909 za
Aljechinom a Rubinsteinom, |
| v Hamburgu 1910, v
Opatiji 1912. V domácich turnajoch patril
medzi prvých hráčov o čom |
| svedčí aj
víťazstvá v 1 (1905) 3 (1907) a 4 (1909)
majstrovstve Českého šachového zväzu. |
| V rokoch 1910-1911
hral turnaje v Holandsku, kde zohral aj
niekoľko zápasov. V roku 1913 |
| sa cez turnaj vo
Varšave dostal na šachovú cestu po Rusku,
kde zohral niekoľko zápasov a |
| simultániek.
Ďaľšia jeho trasa viedla v roku 1913 do
USA , kde v klubovom turnaji v New Yorku |
| obsadil druhé
miesto za Capablankom. Po návrate do Európy
v priebehu turnaja v Mannheime |
| začala prvá
svetová vojna a on sa vrátil do Prahy. Po
skončení vojny sa už k praktickej hre |
| nevrátil a
venoval sa pokojnému rodinnému životu a
šachovým úloham. Publikoval cez 50
štúdií |
| a úloh skoro
výlučne trojťažiek v duchu "českej
školy". Posmrtne získal v albumoch
FIDE 17,5 |
| bodu. Venoval sa
tiež publikačnej činnosti keď v rokoch
1922 - 31 riadil šachovú rubriku v |
| Českom Slove a
splupracoval s Československým šachom.
Oldřich Duras vynikal bojovnosťou |
| a vytrvalosťou,
mával originálne nápady v zahájeniach,
znamenite hral v komplikovaných pozí- |
| ciach, nazabýval
sa však často teóriou a často
improvizoval. Ako jeden z prvých hráčov
vôbec |
| uplatňoval
psychologický prístup k súperovi. V
mnohých partiách predvádzal pekné
kombinácie |
| a získal mnoho
cien za krásu partie. Jeho život a
šachové dielo sú zachytené v dvoch
monogra- |
| fiách: F.Prokop -
Duras vítezí. Šachové dílo českého
velmistra Oldřicha Durasa s jeho slavnými |
| turnajovými
partiemi a šachovými problémy (1944) a
E.Richter - Oldřich Duras. Velký mistr |
| šachové
kombinace. Životní dílo (1954) |
|
| Oldřich
Duras |
|
|
Jun. 8. 2001 - Predstavujeme najlepších
svetových hráčov minulosti RICHARD RÉTI
 |
|
| Richard Réti
(28.5.1889-6.6.1929), šachový veľmajster,
skladateľ a šachový teoretik po prvej |
| svetovej vojne
patril medzi najlepších hráčov sveta.
Majster Československa v roku 1925. Hral za |
| ČSR na šachovej
olympiáde v roku 1927 keď získal na
1.šachovnici 11,5/13 partií. Bol žiakom |
| viedenskej
šachovej školy, ale veľmi skoro zmenil
štýl hry pod vplyvom tzv. hypermodernej
školy |
| Svoju
medzinárodnú šachovú kariéru začal
víťazstvom vo Viedni v roku 1909 pred
Tartakowerom. |
| Zviťazil v
medzinárodných turnajoch v roku 1918 v
Košiciach, 1918 v Budapešti, 1919 v Rotter- |
| dame, v roku 1920
v Goteborgu pred Rubinsteinom a Bogoljubovom,
v roku 1928 vo Viedni, Stok- |
| holme. V
ďaľších turnajoch sa delil o prvé
miesta. Na elitnom turnaji v New Yorku v roku
1924 |
| skončil piaty,
kde súperov zaskočil Rétiho zahájením a
ako jediný porazil v turnajovej partii |
| víťaza
Capablanku. Tu získal aj cenu za najkrasiu
partiu. Bol majstrom hry naslepo, ked v roku |
| 1919 hral v
Holandsku simultánku naslepo na 24
šachovniciach, z ktorých len tri prehral.
Réti |
| zohral za svoj
život 74 turnajov a 16 zápasov. Z
celkových 967 partií, 455 vyhral a 259
remizoval. |
| Bol vynikajúci
teoretik, jeden z hlavných predstaviteľov
hypermodernej školy. Rozpracoval teóriu |
| ťahu 1.Jf3, kde
toto zahájenie nesie jeho meno. Obohatil v
tej dobe prevratnými myšlienkami aj |
| strednú hru a
koncovky. Jeho talent si vysoko cenil
Aljechin, ktorý hovoril, ze Reti bol snáď |
| jediný šachista,
ktorý ho oslovil svojimi myslienkami v hre.
Jeho život bol bohatý aj na publikačnú |
| činnosť, keď
spolu s Breyerom vydával v Bratislave
časopis Szellemi Sport. Prispieval a viedol |
| celý rad
šachových rubrík. Vydal niekoľko kníh,
kde najväčší ohlas mala kniha Meister des
|
| Schachbretts,
ktorá vyšla po jeho smrti v roku 1930.
Preslávil sa aj ako skladateľ šachových |
| štúdií, keď
zložil okolo 60 úloh. V súťažiach
získal jednu prvú a tri ďaľšie ceny a
niekoľko |
| vyznamananí. Jeho
výsledky v praktickej hre nezodpovedali jeho
talentu a snáď aj preto sa nikdy |
| nedostal k
priamemu zápasu o titul svetového
šampióna aj , keď patril medzi
najlepších svetových |
| hráčov svojej
doby. Zomrel v nemocnici, v Prahe, v roku
1929 v najväčšom rozkvete tvorivých síl |
| na šarlach. K
jeho šachovej práci sa hlási niekoľko
krajín nakoľko sa narodil v Pezinku pri |
| Bratislave,
vyrastal a šach začal hrať vo Viedni. Po
prvej svetovej vojne sa usídlil v Prahe v
Česko- |
| slovensku,
pretože sám sa považoval za čecha a aj
predtým sa neustále vracal do
"svojej" Prahy. |
| |
|
| Richard
Réti |
|
|
Maj. 18. 2001 - Predstavujeme hráčov,
ktorí bojovali o titul svetového šampiona SALOMON FLOHR
 |
|
| Salomon Flohr
(21.11.1908 Polsko - 18.7.1983 ZSSR), do roku
1938 československý šachista. |
| Po obsadení
Československa Nemeckom emigroval do ZSSR.
Majster ÚJČS 1933, medzinárod- |
| ný veľmajster od
roku 1950. V roku 1937 bol menovaný
kongresom FIDE kandidátom zápasu |
| o titul majstra
sveta. Zápas s Aljechinom sa mal hrať v
roku 1939 avšak politická situácia to |
| znemožnila. Ešte
po vojne v medzipásmovom turnaji MS v
Saltsjobadenu 1948, kde bol 6.-9. sa |
| prebojoval do
turnaja kandidátov MS 1950, v ňom sa však
delil až o tretie miesto. Majster ČSR |
| 1933-37. Na
majstrovstvách ZSSR bol štvrtý v roku 1944
a 1949. Za ČSR hral na šachovej |
| olympiáde v
rokoch 1933-37 vždy na prvej šachovnici. Z
82 partií prehral len 8. Počiatok jeho |
| medzinárodnej
šachovej dráhy bol spojený zo stretnutím
s A.Nimcovičom pri medzinárodnom |
| turnaji v
Karlových Varoch 1929. Flohr, ktorý
pôsobil na turnaji ako šachový spravodaj
hrál vo |
| foyeru bleskové
partie s účastníkmi turnaja a hrával len
domáce turnaje. Nimcovič si povšimol |
| jeho výborného
postrehu a citu pre potreby pozície a
doporučil jeho účasť v turnaji v
Rogaššské |
| Slatine v roku
1929. Tam Flohr obsadil 2.miesto za
Rubinsteinom, ale pred Maróczym a Pircom. |
| Od tej doby bol
pravidelným účastníkom medzinárodných
turnajov, vyhral v Antverpách v roku |
| 1930, v Hastingse
1931/32, 1932/33 a 1933/34 pred Aljechinom. O
druhé miesto sa delili v |
| Londýne 1932 v
Hastingse 1935/36. Všetky tieto jeho skvelé
výsledky viedli k jeho nominácii |
| na neuskutočnený
zápas o majstra sveta v roku 1939. Flohr mal
znamenitú techniku hry, dobrý |
| postreh a cit pre
bezpečnosť. Bol skvelým hráčom
simultániek, o neoficiálne prvenstvo v
tomto |
| šachovom odvetví
súperil v 30.rokoch s Capablankom. 5.2.1935
hral spoločne s ním simultánku |
| v Národnom dome v
Prahe na Vinohradoch. Za život zohral na
30.000 simultánnych partií a ešte |
| aj vo vysokom veku
konal každoročné prednáškové turné po
Československu. Bol duchaplným |
| a vtipným
komentátorom a šachovým publicistom. Bol
spolupracovníkom najrôznejších šacho- |
| vých časopisov
sveta a v 60.rokoch vydal niekoľko
šachových kníh. |
|
| Salo Flohr |
|
|
Maj. 11. 2001 - Café de la Régence PARÍŽ
(Francúzsko)
 |
|
| Café de la
Régence - slávna parížska šachová
kaviareň neďaleko Palais Royal. |
| Centrum
šachového sveta v rokoch 1750 až 1830. V
kaviarni hrávalo šachy veľa |
| vynikajúcich
šachistov K.Légal, L.Labourdonnaise,
D.Harrwitz, Philidor, Morphy |
| ale i veľa
slávnych osobností ako M.Robespierre,
Napoleon Bonaparte, cár Pavol I, |
| Voltaire,
I.S.Turgenev. V kaviarni býval zamestnaný
profesionálny šachista s |
| povinnosťou hrať
s každým, kto si to prial. Tu hral
27.9.1858 Paul Morphy slávnu |
| simultánku
naslepo proti popredným parížskym
šachistom s výsledkom 6:0 a zápas |
| s Harrwitzom 5:2.
Tu sa hral aj zápas Staunton - Saint-Amant v
roku 1843. Od |
| názvu kaviarne
vzišiel aj názov jedného z najstarších
šachových časopisov vydáva- |
| ných vo
Francúzsku "La Regence". Po druhej
svetovej vojne sa kaviareň z komerč- |
| ných dôvodov
vzdala tradičného šachového rázu.
Kaviareň je opradená legendami, |
| napr. o dievčine,
ktorá tu prezlečená za muža hrala šach s
Robespierrom o hlavu |
| svojho milenca.
Frazers magazín napísal v roku 1840, že
množstvo návštevníkov |
| je tak veľké,
že hostia si nechávajú na hlave klobúky,
aby ušetrili miesto. Obšírnu |
| monografiu o
kaviarni vydal v roku 1922 nemecký historik
L.Bachmann. |
|
Maj. 2. 2001 - Predstavujeme hráčov,
ktorí bojovali o titul svetového šampiona FRANCOIS
PHILIDOR
 |
|
| Philidor vlastným
menom Francois Andre Danican (7.6.1726
Francúzsko - 31.8.1795 Anglicko). |
| Najznámejší
šachista 18.storočia a známy hudobný
skladateľ. Pochádzal z hudobnej rodiny,
šach |
| sa naučil hrať
ako 14 ročný u slávneho francúzskeho
hráča Legala. Hrával v šachovej kaviarni |
| Café de la
Regence, kde postupne porážal všetkých
hráčov. Keď v roku 1745 zohral súčasne
dve |
| partie na slepo,
bol oslavovaný a encyklopedista Diderot
zaradil túto udalosť do svojích spisov. V |
| rokoch 1745 až
1754 striedavo žil v Anglicku, Holandsku a
Prusku. V roku 1747 porazil v Lon- |
| dýne najlepšieho
anglického šachistu P.Stammu 8:1 aj napriek
tomu že všetky partie hral s čier- |
| nymi. Phlidor
premýšlal o vzťahoch šachových figúr a
dospel k názorom, ktoré odporovali vtedaj- |
| šiemu učeniu a
zhrnul ich v knihe L´analyse du Jeu des
Eches, ktorú napisal v roku 1749 v |
| Holandsku. V roku
1751 navštívil Prusko ako hosť pruského
krála Frederyka II. V roku 1754 |
| po návrate do
Francúzska sa usídlil v Paríži.
Nasledujúcich 20 rokov sa však venoval
prevážne |
| muzike, keď
skomponoval 23 opier a získal veľké
uznanie parížskeho publika. V roku 1755 |
| porazil Legala,
presný výsledok však nie je známy. Od
roku 1775 často chodil do Londýna do |
| šachového klubu
Parsloe, kde aj vydal druhé vydanie svojej
knihy. Za jeho pobytu v Anglicku v |
| roku 1792 vypukla
francúzsko-anglická vojna a vtedajšia
vláda Francúzska mu zakázala návrat |
| späť. Na veľké
úsilie rodiny mu vláda povolila návrat v
roku 1795. Avšak niekoľko dní po obdrža- |
| ní tejto správy
v Londýne zomiera a je pochovaný v kostole
St.James-Picadilly. |
| Jeho šachová
kniha bola preložená do mnohých jazykov a
stala sa šachovou bibliou. Knižka sa |
| stala základom
nových zásad stratégie a taktiky v
šachovej hre. Ako prvý prišiel s
myšlienkou, |
| že pešiaky sú
dušou hry. Ako prvý rozobral a doporučoval
zahájenie charakterizované ťahmi |
| 1.e4 e5 2.Jf3 d6,
ktoré nesie jeho meno. |
|
|
| Francois
Philidor |
|
|
|
Apr. 23. 2001 - Predstavujeme hráčov,
ktorí bojovali o titul svetového šampiona HOWARD STAUNTON
 |
|
| Howard Staunton
(1810 - 22.6.1874), Anglicko, šachový
veľmajster v rokoch 1843 až 1851 je pok- |
| ladaný za
najlepšieho hráča sveta. Zo začiatku svoj
záujem venoval divadlu a literatúre. Šach
sa |
| naučil hrať
pomerne neskoro až keď mal 19 rokov začal
chodiť do slávneho londýnskeho klubu |
| St.George. Učil
sa veľmi rýchlo a už po roku ľahko
porážal svojho učiteľa Poperta. Jeho
šachovú |
| silu museli uznať
všetci anglický šachisti. V roku 1943 v
slávnej parížskej kaviarni Café de la |
| Regénce porazil v
zápase P.Saint Amanta 11:6 (=4) a umocnil
jeho pozíciu na starom kontinente. |
| Dve víťazstva v
roku 1846 s D.Harrwitzem 12:9 (=1) a
B.Horowitzom 14:7 (=3) len potvrdili jeho |
| primát. Bol tiež
známym šachovým publicistom a
vydavateľom. V roku 1841 založil a vydával
do |
| roku 1853 prvý
šachový časopis v Anglicku "The Chess
Players Chronicle". V rokoch 1845 až |
| 1874 redigoval
šachovú časť v denníku "Illustrated
London News". V roku 1847 začal
vydávať |
| časopis The chess
players handbook, ktorý bol veľmi
populárny a dočkal sa osemnástich vydaní. |
| V tomto období sa
zaoberal myšlienkou založiť medzinárodnú
šachovú federáciu. Z jeho iniciatívy |
| a pod jeho
vedením sa hral v roku 1851 prvý
medzinárodný šachový turnaj, kde
nastupoval ako |
| favorit. Avšak
starosti s organizáciou turnaja a choroba mu
nedovolili zvíťaziť, skončil až na |
| štvrtom mieste.
Choroba, zlepšujúci sa súperi a prehra v
zápase s T.Lasou 4:5 (=3) v roku 1853, |
| ho donútili
opustiť medzinárodnú šachovú scénu. V
roku 1858 ho Paul Morphy vyzýval k zápasu |
| márne. Howard
Staunton hrál prísne pozične, výborne
manévroval, bol chladnokrvný v obrane. Ne- |
| páčilo sa mu
riziko a stránil sa agresívnych útokov.
Exceloval v zatvorených pozíciách a v
koncov- |
| kách dokázal
dlhotrvajúcimi manévrami víťaziť. Bol
predchodcom šachového účenia W.Steinitza. |
| Zaslúžil sa o
zavedenie časovej kontroly, keď predtým sa
hralo bez časového obmedzenia. Šachové |
| hodiny podobné
dnešným boli prvýkrát použité v
Londýne v roku 1883, keď z hodinami sa
experi- |
| mentovalo od roku
1852 práve na popud Stauntona. Ako osobnosť
bol veľmi kontroverzný a pre |
| svoju povahu a
neobjektívnosť voči svojím súperom nebol
príliš obľubený. Bol veľkým
individuali- |
| stom. Po
Stauntonovi bol z reklamných dôvodov
pomenovaný typ šachových figúrok, ktoré
v roku |
| 1830 vyrobil
Nathaniel Cook. V západných krajinách sa
so "stauntonkami" hrá dodnes. |
|
|
| Howard
Staunton |
|
|
|
Apr. 13. 2001 - Predstavujeme hráčov,
ktorí bojovali o titul svetového šampiona PAUL MORPHY
 |
|
| Paul Morphy
(22.6.1837 - 10.7.1884) bol najlepším
šachistom na svete v polovici 19.storočia.
Naro- |
| dil sa 22.6.1837 v
New Orlens, Louisiana. Mal dve sestry a
brata. V ôsmich rokoch patril medzi |
| najlepších
hráčov v New Orleanse a v trinástich medzi
najlepších hráčov USA. V roku 1857
zvíťazil |
| v medzinárodnom
turnaji v New Yorku, keď vo finálovom
zápase porazil L.Paulsena 5:1(2 remízy). |
| Po tomto turnaji
chcel hrať zápas s H.Stauntonom, ktorý bol
považovaný za najlepšieho svetového |
| hráča. Ten sa
však zápasu s ním vyhýbal. V roku 1858
odošiel do Anglicka, kde márne vyjednával |
| zápas zo
Stauntonom. Postupne v Anglicku porazil
Barnesa, Birda, Bodena. Keď nedonútil k
zápasu |
| Stauntona odišiel
do Paríža, tu sa stretol v decembri 1858 s
víťazom medzinárodnárodného turnaja |
| v Londýne 1851
A.Anderssonom. V zápase išlo vlastne o
neoficiálny titul majstra sveta, keď Morphy |
| zvíťazil 7:2
(=2). Keď sa v máji 1859 vrátil do USA bol
nadšene oslavovaný. Pre verejnosť bol
prvý |
| Američan, ktorý
vo svojom obore dokázal predbehnúť
európanov. Za občianskej vojny v USA
odišiel |
| na Kubu a neskôr
do Francúzska, kde sa začala prejavovať
jeho duševná choroba. Po návrate do USA |
| sa k šachu už
nevrátil, jeho závratná kariéra trvala
len dva roky. Trpel záchvatmi melanchólie, |
| neskôt paranojou,
a vo veku 47 rokov, v roku 1884 zomrel na
mozgovú mŕtvicu. Jeho pojatie šachu |
| bolo na vtedajšiu
dobu revolučné. Poznal, že v šachovej
partii je mobilizácia síl v zahájení
najdôleži- |
| tejšou podmienkou
úspechu, nebál sa obetí, vedel o význame
centra a voľných stĺpcoch a diagonálach. |
| Dokázal skvelo
útočiť, pritom útok na krála nebol
základným princípom jeho štýlu. Hral
premyslene |
| pozične,zpravidla
nátlakovo,mal vynikajúcu techniku hry a
prekonával svojich súperov v koncovkách. |
| Obohatil teóriu
šachu vo všetkých fázach šachovej
partie, je zakladateľom stratégie
otvorených |
| pozícii. Paul
Morphy odohral za svoju krátku šachovú
kariéru 227 partií, keď zvíťazil v 83%
partií. |
|
|
| Paul Morphy |
|
|
|
Mar. 26. 2001 - Predstavujeme Maja
Chiburdanidze (ZSSR,GEO) - piata majsterska sveta 1978-1988
 |
|
| Narodila sa
17.1.1961, medzinárodná majsterka od roku
1974 najmladšia v histórií, medzinárodná |
| veľmajsterka od
roku 1977, majsterka sveta od roku 1978 do
roku 1988. Šach sa naučila hrať ako |
| päťročná,
prvým súperom a trénerom bol jej brat.
Prvé turnajové skúsenosti má od 9.rokov.
V |
| medzipásmovom
turnaji MS v roku 1976 sa delila o druhé
miesto a postúpila do turnaja kandidátok, |
| kde porazila
N.Alexandrijovú, Achmylovsku a
A.Kušnírovú, v zápase o titul majsterky
sveta potom |
| porazila
N.Gaprinashvilli 4:2 pri 9 remízach v roku
1978. Titul obhájila v roku 1981 v Moskve |
| nerozhodným
výsledkom 4:4 s Alexandrijovou. V roku 1984
zvíťazila vo Volgograde nad Levitinovou |
| 5:2 (7 remíz) a v
roku 1986 nad Acmylovskou 4:1 (9 remíz),
posledný krát hrala o titul v roku 1991 |
| keď prehrala v
Manille zo súčasnou majsterkou sveta Xie
Jun z Číny. Na majstrovstvách ZSSR |
| hrala od roku
1973, keď v roku 1976 a 1977 zvíťazila.
Hrala na prvej šachovnici na šachových |
| olympiádach v
rokoch 1978-86. Aj v súčasnej dobe patrí
medzi najsilnejšie hráčky sveta aj keď na |
| medzinárodnom
fóre ju vidieť len zriedkavo, naposledy na
poslednej šachovej olympiáde. V roku 1984 |
| vydala knihu Hrám
proti mužom. |
|
| Maja
Chiburdanidze |
|
|
Mar. 5. 2001 - Predstavujeme osobnosti
spojené so svetom šachu. Arpad Elo (USA)
 |
|
| Arpad Elo
(25.8.1903 - 1992), štatistik, tvorca
šachového rating systému ktorý sa stal
štandartom pre |
| celý šachový
svet. Prezident šachovej federácie USA.
Jeho rating začala používať najprv
americká |
| šachová
federácia v roku 1959 a v roku 1970 ho
prijala za svoj aj FIDE ku kategorizácii
turnajov a k |
| udelovaniu
titulov. Jeho meno sa stalo symbolom pre
listinu osobných koeficientov (Elo-listiny). |
| Elo rating
vychádza z teórie pravdepodobnosti.
Myšlienka hodnotenia šachistov sa objavila
už začiat- |
| kom 20.storočia,
ale po pokuse tzv. Ingo-systému sa ujal až
elo rating v roku 1959. Systém je založe- |
| ný na výpočte
očakávaného počtu bodov, ktorých by mal
hráč dosiahnúť z ohľadom na vlastný
koefi- |
| cient a na
koeficient jeho súperov. |
|
| Arpad Elo |
|
|
Feb. 26. 2000 - Predstavujeme hráčov,
ktorí bojovali o titul svetového šampiona VIKTOR LVOVIČ
KORCHNOI
 |
 |
|
| Viktor Korchnoi sa
narodil 23.7.1931 v Sant Petersburgu,
medzinárodný |
| veľmajster od
roku 1956. Šach sa naučil hrať ako
6-ročný, prvý úspech |
| zaznamenal v roku
1955 keď sa stal šampiónom Leningradu.
Sovietskym |
| šampiónom bol v
roku 1960, 1962, 1964,1965 a 1970. Hral v
siedmych |
| súťažiach
kandidátov majstrovstiev sveta a hral dva
vyzývajúce zápasy o titul |
| majstra sveta.V
roku 1968 v zápase kandidátov porazil
S.Reshwwského 3:0 |
| (5 remíz), M.Tala
2:1(7 remíz) a vo finálovom zápase prehral
s B.Spasským |
| 1:4 (5 remíz). V
roku 1971 porazil v ďaľšom cykle J.Gellera
4:1 a potom |
| prehral s
T.Petrosjanom 0:1 (9 remíz). V
medzipásmovom turnaji v Lening- |
| rade vo finále
prehral s A.Karpovom 2:3 (19 remíz), tento
zápas vlastne |
| rozhodol o titule
majstra sveta, pretože R.Fischer na zápas
nenastúpil. V |
| ďaľšom cykle po
svojej emigrácii do Švajčiarska v roku
1977 porazil v zá- |
| pasoch kandidátov
Petrosjana, Polugajevského, Spasského a
stal sa vyzývate- |
| ľom majstra
sveta. Zápas v roku 1978 s Karpovom prehral
5:6 (21 remíz). |
| V zápasoch
kandidátov v roku 1980 porazil Petrosjana,
Polugajevského a |
| Hubnera a
druhykrát sa stretol s A.Karpovom v roku
1981 a prehral 2:6 |
| (10 remíz). V
ďaľšom cykle v roku 1983 prehral v
semifinále s Kasparovom |
| 1:4 (6 remíz), to
bol koniec jeho účinkovania v zápasoch o
titul, nakoľko v |
| v roku 1985
skončil v turnaji kandidátov až na 13.
mieste. Bol majstrom |
| Švajčiarska v
roku 1982, 1984 a 1985. Výpočet jeho
víťazstiev v turnajoch |
| by zabral ešte
mnoho riadkov, na jeho konte sú víťazstva
v dôležitých turna- |
| joch po celom
svete. V roku 1978 mu bol udelený šachový
Oskar. Napísal |
| niekoľko kních,
vydal súbor svojích partií, autobiografiu
Chess is my Life v |
| roku 1977 a knihu
o 1.zápase s A.Karpovom - Antisach v roku
1980. Ešte aj |
| dnes vo veku 70
rokov hrá skvelo, veď v roku 1999 mal Elo
2707 bodov. |
|
| Viktor
Korchnoi v roku 1955 a dnes |
|
|
Feb. 16. 2001 - Predstavujeme VĚRA
MENČÍKOVÁ (ČSR,ENG) - prvá majsterska sveta 1927-1944
 |
|
| Věra Menčíková
sa narodila 16.2.1906 v Moskve,otec bol Čech
a matka Angličanka. Od vzniku |
| ČSR mala
československú štátnu príslušnosť.
Bola prvá šachistka, ktorá mohla s
úspechom |
| hrať v
medzinárodných súťažiach mužov. V roku
1921 sa rodina presťahovala do Anglie, až
do |
| svojho vydaja v
roku 1937 reprezentovala Československo. V
roku 1927 vyhrala prvé MS, keď |
| stratila len pol
bodu. Titul majsterky sveta sveta obhájila s
jasnou prevahou nad svojími súper- |
| kami v ďaľších
turnajoch o titul majsterky sveta v rokoch
1930, 1931, 1933, 1935 a 1939. |
| Okrem turnajov
hrala aj dva zápasy o titul s S.Grafovou,
ktorú v roku 1934 porazila 3:1 a v |
| roku 1937 9:2.
Obidva zápasy organizovali samotné
hráčky, zápas v roku 1937 FIDE dodatočne |
| potvrdila.
Menčíková hrala úspešne aj v
súťažiach mužov napríklad v roku 1932
bola v Londýne |
| druhá, v Ramsgate
1929 sa delila s A.Rubinsteinom o druhé
miesto len tesne za Capablankom. |
| V roku 1942
vyhrala zápas s J.Miesesom 4:1. Jej súperi,
ktorí s ňou prehrali založili Klub |
| Věry Menčíkovej
a boli tam takí hráči ako M.Euwe,
S.Reshevský, K.Opčenský a mnohí
ďaľší. |
| Členom klubu boj
aj S.Flohr, ktorý s Menčíkovou nikdy
neprehral, ale 3x remizoval a bol teda |
| prijatý "za
zásluhy". |
| Úspešne
rozvíjajúcu sa šachovú kariéru ukončilo
bombardovanie Londýna, keď 27.6.1944 |
| zahynula spolu so
svojou sestrou Olgou, ktorá sa tiež
zúčastnila MS v roku 1937. Na jej počesť |
| je pomenovaná
trofej, ktorú preberá najlepšie ženské
družstvo na šachovej olympiáde. |
|
| Věra
Menčíková |
|
|
Feb. 11. 2001 - Predstavujeme osobnosti
spojené so svetom šachu. Samuel Loyd (USA)
| |
|
|
|
1.cena Checkmate 1903 |
 |
|
| Samuel Loyd
(30.1.1841 - 11.4.1911). Býva pokladaný za
najoriginálnej- |
| šieho,
najdôvtipnejšieho a najpopulárnejšieho
šachového skladateľa. |
| Prvotinu uverejnil
v roku 1855, zložil cez 800 úloh všetkých
žánrov a |
| druhov, avšak
najviac sa venoval trojťažkám. Súťaží
sa zúčastňoval len |
| sporadicky napriek
tomu získal viac než 30 cien z toho 17
prvých. Obja- |
| vil mnoho témat a
námetov, pracoval i v oblasti symbolických
skladieb a |
| humoru. Jeho
štýl bol jedinečný, nepodroboval sa
bežným zákonom kom- |
| pozície či
jednotlivých škôl, jeho skladby boli vždy
pôvodné. Loydov kom- |
| pozičný talent
isto súvisel s veľkými úspechmi, ktorých
dosahoval ako |
| konštruktér
rôznych nešachových hádaniek,
matematických i mechani- |
| ckých hlavolamov,
ktoré si dával patentovať. Prevážna
väčšina Loydovho |
| kompozičného
diela je v knihe A.C.Whitea - Sam Loyd and
his Chess |
| Problem (1913).
Okrem toho vyšlo v rôznych jazykov
niekoľko výberov |
| z jeho tvorby,
Loyd sám vydal len jedinú knihu - Chess
Strategy (1878). |
|
|
 |
| Samuel Loyd |
|
|
|
Mat
3.ťahom |
Feb. 3. 2001 - Predstavujeme osobnosti
spojené so svetom šachu. Wolfgang von Kempelen
(Rakúsko-Uhorsko)
 |
|
| Wolfgang von
Kempelen sa narodil 23.1.1734, bol
inžinierom, vynálezcom |
| a konštruktérom
automatických strojov. Zkonštruoval
napríklad písací |
| stroj pre
nevidomých, hovoriaci stroj. Bol autorom
projektu na prieplav |
| Dunaj - Jadranské
more, avšak vo svete sa preslávil svojím
šachovým |
| automatom. Automat
predstavovala figurína Turka v životnej
veľkosti, |
| sediaca za stolkom
so šachovnicou, hral ľavou rukou. Automat
sa stretol |
| s mnohými
súpermi, skoro vždy víťazne. V roku 1783
cestoval Kempelen |
| zo strojom po
celej Európe a predviedol ho aj Kataríne
II, hral s Voltairom. |
| V roku 1784 ho
predvádzal na Lipskom veľtrhu. Po smrti
Kempelena 26. |
| 3.1804 predal jeho
syn Karl vynálezcovi metronomu
J.N.Mältzelovi, ktorý |
| s ním opäť
precestoval celú Európu. Po jeho smrti
automat skončil v |
| Muzeu rarit vo
Filadelfii, kde bol 5.7.1854 zničený
požiarom. Šachový |
| automat bol
vďačným námetom literárnych a filmových
diel snáď aj preto, |
| že Kempelen
tajomstvo automatu nikdy neprezradil. |
|
|
 |
| |
|
|
|
|
Jan. 13. 2001 - Predstavujeme vychádzajúce
hviezdy šachu Krishnan Sasikirian (India)
 |
|
| Krishnan Sasikiran
sa narodil 7.1.1981 v Indii. V histórii
Indie je piatym veľmajstrom tejto |
| krajiny. Titul mu
bol udelený vo veku 19 rokov vo februári
2000. Posledným víťazstvom tohto |
| hráča bol
tohtoročný Hastings, kde sa delil o prvé
miesto s S.Conguest (ENG 2529), tretie |
| miesto obsadil
slovenský reprezentant Ľubomír Ftáčnik.
V súčasnej dobe mu patrí 91 miesto |
| na svetovom
rebríčku, keď získal 2601 ELO bodov. Vo
svojej kariére zvíťazil v roku 1995 |
| v národnom
majstrovstve v kategórii U18, stal sa
britským šampiónom v kategórií U21 v
roku |
| 1997 a v roku
1998. V roku 1999 zvíťazil v "A"
šampionáte Indie v Nagpure. V tomto roku |
| tiež zvíťazil
na Ázijskom juniorskom šampionáte vo
Vietname. |
| Jeho
najobľúbenejšie otvorenie proti e4 je
Caro-Kann, proti d4 kráľovská indická. S
bielimi |
| najčastejšie
hráva d4 s klasickými pokračovaniami. |
| Na posledných
majstrovstvách sveta FIDE prehral v druhom
kole s GM Van Wely (NED). |
|
|
| Krishnan
Sasikiran |
|
Detaily: http://www.kasparovchess.com
|
|
Jan. 8. 2000 - Predstavujeme hráčov,
ktorí bojovali o titul svetového šampiona PAUL KERES
 |
|
| Paul Keres
(7.1.1916 Estónsko - 5.6.1975 ZSSR),
medzinárodný veľmajster 1950,
medzinárodný |
| rozhodca od roku
1974, jeden z najlepších šachistov od
konca 30.rokov, vynikajúci šachový
teoretik. |
| Svoju šachovú
kariéru začal v Estónsku vo veku 13 rokov.
V roku 1935 zvíťazil v majstrovstvách |
| Estónska. V
turnaji o majstra sveta v roku 1948 sa delil
o 3.miesto s S.Reshewským za Michailom |
| Botvinikom a
Vasilijom Smyslovom. V rokoch 1950 až 1965
hral v 6 turnajoch kandidátov. Celú |
| dlhú dobu bol na
2 mieste svetového rebríčka, ale už k
zápasu o titul majstra sveta sa
neprebojoval. |
| V rokoch 1947,
1950 a 1951 bol majstrom ZSSR. Na šachových
olympiádach hral v roku 1935-39 |
| za Estónsko a v
rokoch 1952-64 za ZSSR. Na šachovej
olympiáde v roku 1954 dosiahol rekordného |
| výsledku keď
získal zo 14 partií 13,5 boda. Šnúra jeho
víťazstiev je veľmi dlhá a sú tu také
turnaje |
| ako Praha 1937,
Buenos Aires 1939, Hastings 1957/58, Los
Angeles 1963 a mnohé iné. Zohral |
| celkom 198
turnajov a zápasov v nich dohromady 1328
partií, z nich 952 vyhral a len 188 prehral. |
| Získal teda
bezmála 70% možných bodov. Bol hráčom
útočného štýlu zo znamenitou technikou
hry. |
| Majstrom sveta sa
nestal pre psychickú labilitu v krízových
situáciách. Bol znamenitým znalcom |
| zahájení aj
koncoviek a napísal celú radu kníh. Po
jeho smrti sa pravidelne hráva v Talline v |
| Estónsku
memoriál na jeho počesť. |
|
|
| Paul Keres |
|
|
|
Nov. 4. 2000 - Predstavujeme hráčov,
ktorí bojovali o titul svetového šampiona MICHAIL I.
ČIGORIN
 |
|
| Michail I.
Čigorin (12.11.1850 - 25.1.1908), bol ruský
šachový veľmajster, popredný svetový
hráč konca 19. |
| storočia.
Dvakrát hral s W.Steinitzom neúspešne o
titul majstra sveta. Od roku 1876 bol
šachovým profe- |
| sinálom. V rokoch
1878 - 80 zohral 4 zápasy s E.Šiffersom,
keď tri vyhral a jeden prehral s celkovým |
| skóre27:15.
S.Alapina porazil v roku 1880 7:3. Medzi jeho
úspechy patrí štvrté miesto na turnaji v
Londýne |
| v roku 1883 keď
dvakrát porazil Steinitza. So Steinitzom
hrál dva zápasy o titul majstra sveta, v
roku 1889 |
| prehral 6:10 a v
roku 1892 8:10, keď poslednú partiu prehral
hrubou chybou vo vyhratej pozícií. Na
turnaji |
| v Hastingse v roku
1895 väčšinu turnaja viedol a nakoniec
skončil druhý za Pilsburym, ale pred
Laskerom |
| a Steinitzom. Jeho
ďaľšie výsledky ovplyvnila ťažká
choroba a materiálny nedostatok.
Kombinačné |
| schopnosti
uplatnil vo Viedni v gambitovom turnaji,
ktorý vyhral. Čigorin vynikol aj ako
teoretik a systémy, |
| ktoré rozpracoval
sa hrajú dodnes. Jeho nekonvekčné
strategické názory boli často v rozpore so
Steinitzovým |
| pojatím a
obohatili teóriu strednej hry. Ovplyvnil
tvorbu Laskera, Aljechina, Durasa,
Nimcoviča, Smyslova, |
| Taľa a iných.
Významná je aj jeho činnosť novinárska a
publicistická, bol redaktorom časopisu
Šachmatnyj |
| listok. Usiloval
sa o vytvorenie jednotného šachového
zväzu Ruska, ale jeho ustavenia (1914) sa
už nedožil. |
|
|
Feb. 14. 2000 - Predstavujeme - Kirsan N.
Ilyumzhinov, prezident FIDE
|
|
| Kirsan N.
Ilyumzhinov prezident FIDE sa narodil 5.
apríla 1962 v Eliste , |
| hlavnom meste
Kalmyckej republiky v Rusku. |
| V roku 1989
ukončil Moskovský inštitút
Medzinárodných vzťahov, prestížnu |
| diplomatickú
vysokú školu. V roku 1990 bol zvolený za
člena ruského |
| parlamentu. V
januári 1993 sa stal prezidentom Ruskej
podnikateľskej |
| komory. V apríli
1993 úspešne kandidoval za prezidenta
Kalmyckej republiky |
| Ako prezident sa
stal poslancom hornej komory ruského
parlamentu. V 1995 |
| bol znovuzvolený
do funkcie prezidenta Kalmyckej republiky do
roku 2002. |
|
 |
| Kirsan N.
Ilyumzhinov |
|
|
|
Jan. 26. 2000 - Predstavujeme XIE JUN ,
majsterka sveta FIDE 1999
PGN
CBV